www.greys-anatomy.cz Právě je 10 dub 2020, 06:17

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina





Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 4 ] 
  Verze pro tisk Předchozí téma | Následující téma 
Autor Zpráva
 Předmět příspěvku: Nevadí, nájdem si niekoho ako ty.
PříspěvekNapsal: 25 pro 2013, 15:04 
Offline
Uživatelský avatar

Registrován: 25 lis 2013, 08:59
Příspěvky: 70
Pohlaví: žena
Nejoblíbenější postava: Cristina Yang
Ahojte, začala som písať poviedku pre fanúšikov páru Cristina a Owen.
Nech sa páči, môžete začať s rozbaľovaním darčeka. :)
* * *
Cristina sa zo svadby vyparila hneď, ako to bolo možné. Volal jej Webber. Išla skontrolovať pacienta, ktorého operoval. Dohodli sa s Webberom, že nikomu zatiaľ nebudú nič hovoriť. So Shaneom sa porozpráva neskôr, až ho nájdu a bude pri zmysloch.Z nemocnice zamierila rovno do baru.
Ani sa moc nečudovala, že tam vidí sedieť Jacksona. Na sánku si pritláčal vrecko s ľadom.
„Zajtra odhlasujeme jej prepustenie,“ prisadla si. Jackson pozrel na Cristinu.
„Ďakujem za podporu, ale myslím, že to nebude potrebné. Som šéfom nemocnice a budem profesionálny.“ „Veď aj ty a Owen ste zvládli spolu pracovať,“ dodal po chvíli.
„Myslíš, že to robím zo súcitu s Tebou? Chcem len Huntíkovi kúsok pridať práce na pohotovosti.“
„Tej bude mať aj tak dosť, keď teraz April pôjde na svadobnú cestu.“
„No, to asi aj ja, bez schopného stážistu,“ povzdychla si.
„Barman, dáme si ešte raz čo pije tento tragický hrdina romantických filmov.“
Vzali poháre do ruky.
„A na oplátku podporíš môj návrh zákazu priblíženia Emmy na dvesto metrov od nemocnice.“
„Dohodnuté,“ povedal Jackson a štrngli si.
„Neviem, či Ti Edwardsová odpustí tie verejné kopačky, ale môžeš vziať jed na to, že sa Ťa budú teraz snažiť utešiť zástupy iných.“
„Budem sa jej musieť ospravedlniť.“
„Alebo vyhýbať“, navrhla Cristina ďalšiu možnosť.
„Zajtra sme so Steph mali spolu ísť na jednu snobskú akciu. Nemôžem sa tam ukázať sám, bude tam aj matka a Webber. Nešla by si?“
„Iste, prečo nie. Aspoň som si nedepilovala nohy kvôli šatám zbytočne.“

Owen telefonuje s Teddy.
„Teddy, to by si neverila, čo sa stalo na svadbe. Bol to ako z filmu. Jackson povedal Kepnerovej, že ju miluje práve vo chvíli, keď kňaz hovoril, aby prehovorili tí, čo majú vedomosti, prečo by sa nemohli April a Matthew vziať, alebo aby mlčali navždy. Matthew mu jednu natiahol, April odišla s Jacksonom von, ale potom sa vrátila a vzali sa.“
- April si vzala Jacksona?
- Nie, Matthewa.
- Aha. A čo Cristina? Páni, nominácia na Harper-Averyho. Je určite šťastná.
- Áno, asi je.
- Aké asi, vy dvaja sa spolu nebavíte?
- Snažíme sa to držať na pracovnej úrovni.
- Takže ste stále rozídení.
- Nie sme „rozídení“. Je koniec. Teraz som s Emmou.
- Hej brzdi, kto je Emma?
- Bol som s ňou aj teraz na svadbe. Počkať, nehovoril som Ti o nej?
- Neviem komu si to hovoril, ale mne nie. Nezavolal si mi od tej super-búrky, keď ste sa s Cristinou rozišli, keď už Cristina nechcela ďalej znášať tvoje „robím jedno, ale hovorím druhé, lebo sa nerád vzdávam“.
- Prosím? – ostal zarazený.
- Vieš, -pokračovala Teddy- naposledy, keď som Ťa videla, si bol zničený, lebo si strácal Cristinu. A potom si mi volal, taký šťastný, keď sa Ti vrátila. Čakala som, že niečo vymyslíš a získaš ju späť. A ty si zatiaľ tancuješ na svadbe s nejakou Emmou.
- Teddy, dobre vieš, prečo sme sa rozišli. To nejde ignorovať. Ako by sme mohli spolu žiť?
- A ako môžeš žiť bez nej, Owen? Pretože mne Henry stále chýba. A to ho ani nevidím.
- Vrátiť sa by bolo šialené.
- Si vôl. Mala som šťastie, že si si vybral ju a nie mňa. Urobil by si mi to isté.
- Teddy, ja sa vážne nechcem s tebou baviť o tomto.
- Prepáč, ja len, že to, že sa Cristina vrátila naspäť do Seattlu niečo znamenalo.
Sám si vravel, že sa zmenila.
- Prečo ťa to tak vzalo? Mám pocit, že tu nejde o mňa a Cristinu. Teddy?
- Ja... verila som vo vás dvoch. Verila som, že je možné, aby aj mňa raz niekto chcel tak moc ako ty Cristinu. A stretla som Henryho. Ale Henry umrel a pokiaľ by umrela aj láska medzi vami dvoma, už by som nemala nádej pre seba. Preto musím veriť, že medzi vami nie je ešte definitívny koniec. Musím veriť, že váš vzťah ešte neumrel, ale je len... je ako pacient v kóme. A nemôže sa prebrať preto, že srdce a mozog proti sebe bojujú. Takže Ťa prosím, Owen, nevypínajte prístroje a nájdite liek.

Jackson bol rád, že mal spoločníčku, ktorej prostredie luxusných večierkov nebolo cudzie. Jeho súkromný život ležal v troskách. Aké by to bolo jednoduché, pomyslel si, keby ho kedysi Cristina neodmietla. Obaja by sa venovali kariére a na takýchto nudných akciách by ho vždy rozosmiala nejakou poznámkou. A sex s ňou by bol určite úžasný. Po tejto myšlienke si dal v duchu facku, aby sa spamätal. Nemal chuť jesť a šampanské mu stúplo do hlavy.
„Ale nie, koho to tu máme!“, začula za sebou Cristina a otočila sa.
„Rád vás zase vidím, doktorka Yangová, ak si dobre spomínam,“ muž, ktorý ju oslovil, vzal podávanú ruku a pobozkal ju.
„Áno, máte dobrú pamäť, žiaľ , ja si Vaše meno nevybavujem, bol ste môj pacient?“, povedala ospravedlňujúco.
„Nie, ale mal by som byť, pretože mi chýba časť srdca. Howard Cooper. Flirtovala ste so mnou celú noc, len aby ste zo mňa vytiahla tučný šek pre nemocnicu.“
„Áno, áno, už si spomínam.“
Howard Cooper ju predstavil niekoľkým ľuďom. Potom sa k nim pripojil aj Jackson, aby unikol matke a Webberovi a poslucháčov zabávali príbehmi z nemocnice.
„Dúfam, že prídete aj na môj večierok,“ povedal Cristine Howard, keď sa spoločnosť rozchádzala.
„Pozvanie prijímam, ale len s doprovodom,“ kývla hlavou k Jacksonovi stojacemu obďaleč.
„Vám ľudia nehovoria nie, však?“


Owen zapípal Cristine kvôli konzultácii. Od toho telefonátu s Teddy bol trochu nervózny vždy, keď Cristinu uvidel. Najmä vtedy, keď mala vlasy vypnuté dohora, ako teraz. Popočúvala pacienta. Prechádzal zrakom z Cristiny na pacienta a späť. Pohľadom zastal na jej krku. „Urobte EKG,“ povedala Cristina stážistke a potom sa otočila k Owenovi skôr, než stihol odtrhnúť zrak. „Čo?“, opýtala sa. „Ak nemáš ešte nejaký prípad, musím sa vrátiť na oddelenie,“ pokračovala.
„Dobre,“ povedal. Keď odchádzala, ešte sa obzrela. V poslednom čase sa správal trochu zvláštne.

April sa vrátila ani nie po dvoch týždňoch a išla za Jacksonom.
„Povedala som to už Dr. Huntovi a ty by si to mal počuť ako ďalší. Dávam výpoveď.“
„April, to naozaj nemusíš.“
„Grey-Sloan Pamätná je úrazovým strediskom prvej kategórie, takže z ponúk si môže vyberať a nájsť náhradu za mňa nebude problém,“ povedala vecne a odišla.
Tým si nie som tak istý, povzdychol si.

Vďaka Jacksonovej a Cristininej propagácii nemocnice na večierkoch začalo do nemocnice prúdiť oveľa viac bohatých pacientov. A prospech z nich nemala len kardiológia a plastika.
Keď sa Callie od pacientov dozvedela, že im ju odporučila Dr. Yangová, rozhodla sa jej v rámci profesionálnej spolupráce poďakovať. Našla Cristinu a Jacksona v zasadačke popíjať.
„Niečo oslavujete?“, opýtala sa.
„Oslavujeme?“, pozrela Cristina na Jacksona a obaja vybuchli do smiechu.
„No nič, chcela som Ti poďakovať za šírenie dobrého mena, čo som nečakala, lebo ty ako fajnový kardiochirurg aj s Teddy ste mi pri operáciách niekedy dali pocítiť, že vy zachraňujete život a ja len končatiny.“
„Wau, to som netušila,“ povedala Cristina.
„Fajn, poďakovala som a vám radím, aby ste odišli skôr, než vás takto uvidí niekto iný.“
„Vidíš, to je rozumná rada. Ako si taká rozumná osoba ako ty, vybrala strany bez toho, aby poznala celý príbeh?!“
„Čože?“
„Prestaň robiť roztlieskavačku Huntovi a Emme.“
„Prepáč, ale do môjho priateľstva s Owenom nemáš čo hovoriť.“
„Naozaj Callie? Nevybrala si si ma za kmotru pre Sofiu? A nezachránila som Ti život?“
„Áno, ale to neznamená, že mi budeš diktovať...“
„Nechcem Ti nič diktovať. Žiadam len kúsok rešpektu.“
„Netušila som, že Ťa Emma tak štve.“
„Emma ma neštve, ale ty. To si s ním taká veľká kamarátka len preto, že chce deti?“
„Čo? Teba štve, že mám za priateľa radšej jeho než teba a hľadáš dôvod?“
„Prečo tak veľmi podporuješ niekoho, kto...“, ale Cristina nestihla dokončiť vetu.
„Kto čo? Kto bol po tej havárii lietadla na tom rovnako ako ja? Kto mal doma manželku len fyzicky, ale ju samotnú nie? Kto pomohol Arizone zvládnuť fantómovú bolesť? Kto sa po krachu vzťahu rovnako ako ja chcel posunúť ďalej?“
„Chcel? Naozaj?“
„Povedal mi, že si ho sama nútila!“
„A len čo sa mu k nohám hodila prvá, čo chce deti, ty si prvá tlieskala.“
„Vieš čo, pila si a ja už v tomto rozhovore nemienim pokračovať.“
„Fajn, rozprávať budem ja. Pozri sa tu na Jacksona. Nikdy som sa o jeho osobný život nezaujímala. Ale poznám celý jeho príbeh, a preto som sa rozhodla, že mojím kamošom je on a nie April... Hééj, vráť sa!“ Ale Callie už bola preč.

„Owen, spacifikuj si bývalú, je pod parou aj s Averym v zasadačke!“, prirútila sa Callie k Huntovi.
„Hej, brzdi, tuším ide para aj z Teba.“
„Ako ma tá rozčúlila! Ale teraz by im v prvom rade mal niekto dohovoriť,“ povedala.

„A jéje. Niekto na nás žaloval,“ povedal Jackson, keď zbadal Owena.
„Jackson, Cristina, ste vedenie nemocnice, tak sa podľa toho správajte a choďte piť inde,“ zamieril Owen ku Cristine a chytil ju za lakeť, aby ju zdvihol zo stoličky.
V tom momente sa Avery prudko postavil so zdvihnutým prstom.
„Nikto, kto tvrdil, že ju miluje a potom ju nemiloval dosť, keď sa vrátila, sa jej nebude dotýkať!“
„Avery!“ okríkol ho Hunt. Cristina chvíľu pozerala na Jacksona s otvorenými ústami.
„Dobrý chlapec, dobrý Jackson, sadni,“ uškrnula sa.
„Veď už ideme, prečo by sme asi boli takto nahodení,“ povedala Huntovi a odišli.
„Videl si, ako mu na čele nabehla tá žila?“, vyprskla na chodbe do smiechu. „Počkaj, odskočím si.“
Na toalete uvidela Emmu. Pretože Hunt teraz na pohotovosti takpovediac býval, narážala na Emmu častejšie, než by jej bolo milé.
Emma vyzerala, že sa necíti dobre. „Ste v poriadku?“, opýtala sa jej zo zdvorilosti.
Vtedy si Emma zakryla dlaňou ústa a vbehla do kabínky. Zvracala. Cristina prevrátila očami.
Pri odchode ešte začula Emmu, ako hovorí, že to je len pokazený žalúdok.
Ako tak s Jacksonom kráčali, vybavila sa jej spomienka na večer, keď mali s Owenom obaja pokazený žalúdok z čínskeho jedla. Owen. Jeho zvláštne správanie. A Emma zvracia...

Owen ich ešte sledoval, ako vyšli z nemocnice hlavným vchodom. Cristina zastala a chytila sa Jacksona za rameno, jej vzpriamené držanie tela ochablo a kúsok sa predklonila. Akoby jej prišlo nevoľno. Ale hneď zas kráčala ďalej a nastúpili do limuzíny.
„Škoda, dúfala som, že hodí a zničí si šaty,“ začul Callie. „S Meredith sú zas v pohode, či? Zdalo sa mi, že sú, tak neviem, prečo do mňa rýpe za to, že sa priatelím s Tebou.“
„Čože?“
„Obula sa do mňa za to, že podporujem tvoj vzťah s Emmou a podporujem ho vraj len preto, že Emma chce deti a mlela niečo o tom, že nepoznám celý príbeh.“
„Čo Ti povedala?“
Callie chcela pokračovať, ale Owenovi zazvonil mobil.
„Zlož sa v príslužobni a donesiem Ti infúziu, dobre? Hneď som tam,“ ukončil telefonát.
„Emma. Pokazený žalúdok,“ vysvetlil a odišiel.

Vodič limuzíny im podržal dvere a nastúpili. Cristina sa zadívala na nemocnicu. Zatvorila oči a snažila sa potlačiť tú hrču, ktorá sa jej robila v krku. Jackson ju pozoroval.
„Chceš o tom hovoriť?“, opýtal sa. Zavrtela hlavou. Iné ani nečakal, Cristina si veľa vecí nechávala pre seba. Ale podstata ich večierkovo-alkoholového priateľstva nepotrebovala komentár.
„Vieš, ten čo povedal, že je lepšie byť chudobný a zdravý, než bohatý a nešťastný, nemal pravdu. Lepšie sa plače v limuzíne než na bicykli“, povedala po chvíli a Jackson sa zasmial.
„Vitajte,“ privítal ich Howard Cooper. „Ďakujeme za odvoz.“
Predvianočné večierky bohatých ozaj stáli za to. Vôňa ihličia, lesk vianočných ozdôb a drahých šiat, trblietanie diamantových šperkov a miešané nápoje na želanie vytvárali opojnú atmosféru, ktorá príjemne otupovala.
„Odpusťte, že to poviem bez obalu, ale zvládate to obdivuhodne,“ povedal jej Howard.
„Prosím?“, zdvihla Cristina obočie.
„Váš partner je už hodnú chvíľu stredobodom pozornosti dvoch žien a neskrývane s nimi flirtuje. A toto je súkromný večierok, nie charitatívny.“
„My nie sme pár, ale len kolegovia a priatelia, ktorých spojila potreba rozptýlenia, preto pokiaľ nie sme v nemocnici, sme na nejakej párty.“ Potom si uvedomila, ako to vyznelo. „Ale nie priatelia s výhodami, nič také,“ dodala rýchlo.
„Takže, ak by sa pán Avery rozhodol pre iný doprovod počas blížiacej sa plesovej sezóny, boli by ste proti, aby som Vás sprevádzal ja?“
„Prineste mi ešte ľadový čaj z dlhého ostrova a kývnem Vám takmer na všetko.“
Zadívala sa na Jacksona. Bol to dobrý priateľ. So šťastným Alexom sa nedalo rozprávať a Meredith vždy odvetila nejakou mamičkovskou radou. Jackson si všimol, že sa Cristina naňho díva, pozdvihol pohár a mierne kývol hlavou. Cristina sa usmiala a urobila to isté.

Callie sa potom vysťažovala Arizone, keď za ňou do salónika pre lekárov prišiel Hunt.
„Ako je Emme?“, opýtala sa Callie. „Nič moc,“ odvetil a prisadol si.
„Vieš, nepoznám každý detail tej hádky a nie som si istý, či ho chcem poznať, ale trochu som o tom rozmýšľal a z toho, čo si mi povedala mi vychádza, že Cristina mohla mať trochu pravdu.“
Callie otvorila ústa, ale Hunt pokračoval. „Po tej havárii si mi povedala, že potrebuješ, aby som Ti pomohol kvôli Arizone. A že potom dáme dohromady plán, ako mi vrátiť Cristinu. Lenže ten plán sme dohromady dávať nikdy nezačali.“
„Nie, pretože si pochyboval, že by niečo zabralo a potom neskôr sa nakoniec aj tak sama vrátila do Seattlu.“
„To áno. Uvedomil som si však, že po rozchode s Cristinou si sa ma nikdy nespýtala, čo by som chcel, ale tlačila si ma do nového vzťahu v čase, keď si sa sama potrebovala posunúť ďalej. A keď si zistila, že by Emma chcela deti, robila si to s ešte väčším nadšením.“
„Prepáč, ale to priatelia robia. Podporujú sa v perspektívnych vzťahoch.“
„Len hovorím, že možno chápem Cristinin uhol pohľadu a viac sa do toho miešať nebudem.“
„Ale no tak, Callie,“ urobil bezmocné gesto, keď Callie namosúrená odišla.
„Nechcela som to hovoriť pred ňou, ale toto sa stalo aj v prípade Marka a Lexie,“ povedala Arizona.
„Pred haváriou, keď chodil s tou chirurgičkou cez oči. Akonáhle Callie počula, že ona by rada s Markom mala dieťa, nasadilo jej to klapky a žiadna Lexie a Markova láska k nej akoby nikdy neexistovala. Ale toto si odo mňa nikdy nepočul,“ odišla.
Owen si povzdychol. Dvere sa ešte nestihli zavrieť za Arizonou a už v nich stála Callie.
„Fajn, tak čo chceš?“

/Koniec prvej časti/


Nahoru
 Profil  
 
 Předmět příspěvku: Re: Nevadí, nájdem si niekoho ako ty.
PříspěvekNapsal: 02 led 2014, 14:41 
Offline
Uživatelský avatar

Registrován: 25 lis 2013, 08:59
Příspěvky: 70
Pohlaví: žena
Nejoblíbenější postava: Cristina Yang
Vianoce. Cristina mala službu. Nudnú službu. Tešila sa na Silvestra, na úrazy a ten rauš, na operácie a pocit, že svet okolo nej sa rozplynul. Jackson bol na nejakom charitatívnom večierku.
Zajtra sa mala Cristina zastaviť u Meredith a Dereka. Na druhý sviatok vianočný boli s Jacksonom zas niekam pozvaní. Práca a rozptýlenie, to presne potrebovala.
Howard ju aj Jacksona pozval na silvestrovskú párty na palube súkromného lietadla. Odmietla to, pochopiteľne. Už len nejak prežiť týždeň do konca roka.
„Vezú nám infarkt!“, zakričala jej sestra. Paráda, potešila sa Cristina a išla vyčkávať sanitku.

Konečne bol Silvester. Owen, Callie, Jackson, Alex, Meredith, Cristina a rezidenti boli neustále v pohybe. Stretávali a míňali sa na pohotovosti.
Emma priniesla Owenovi jedlo. „To je milé,“ povzdychla Callie. Cristina prevrátila očami.
„Nechal som nám pripraviť malé občerstvenie v zasadačke na večer,“ povedal Jackson.
„Averyovci vedia, čo sa patrí - ponúknuť všetkých,“ povedal Alex.
„Pani Stentonová je pripravená,“ informovala Leah Cristinu a spolu odišli na operačnú sálu.
Po operácii Cristina nadiktovala sestre pokyny, keď za ňou prišiel Owen. „Ahoj, nepôjdeš sa pozrieť na strechu?“ „Strechu?“
„Na ohňostroje. Nikto mi už hodnú chvíľu nepípal a pokiaľ máš pacienta stabilizovaného, myslel som, že sa môžeme ísť pozrieť spolu."
„Kľudne,“ mykla plecami. „Vezmem si bundu.“ V šatni stretla Meredith.
„Práve som chcela ísť za tebou, tak keď si už dooperovala, môžeme ísť na strechu pozrieť sa na ohňostroj,“ povedala Mer.
„Hej, idem, už mi to navrhol Owen,“ odvetila. Cestou stretli Jacksona. „Idete na strechu? Callie o chvíľu tiež dobehne,“ povedal.
Na streche už bolo zopár ľudí. Do polnoci ostávala len chvíľka.
Meredith stála vedľa Cristiny. „Bol to dobrý rok, nie? Nič takého strašného sa nám neprihodilo.“
Cristina na ňu neveriacky pozrela. „Mer, takmer si vykrvácala na stole a Webbera takmer zabil prúd.“
„Pravda, zabudla som. Derek mi pred chvíľou poslal fotku Zoly a Baileyho, takí sú rozkošní, že mi to prišlo strašne dávno. Pozri,“ ukázala hneď fotku Cristine.
„Vďaka, že si mi to ukázala, aspoň som zabudla na to, že moje zlomené srdce nepovažuješ za nič strašného.“
„Cristina, prepáč, tak som to nemyslela.“
„Emma je tehotná.“
„Čože? Tak rýchlo? Odkiaľ to vieš?“
„Neviem, myslím si to, Owen sa správal zvláštne a ona zvracala asi pred dvoma týždňami tuná na toalete.“
„Owen by to povedal Callie a ona mne. Takže, buď jej to ešte nepovedal, lebo si to nechávajú prvé tri mesiace pre seba alebo to ešte Emma nepovedala jemu a možno ani nie je čo by mu povedala.“
„Čochvíľa začne odpočítavanie, poďte ku nám,“ prišiel Owen a ukázal smerom, kde stáli Jackson s Alexom a Jo.
„10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, šťastný nový rok!“
Objímali sa a dávali bozky na líca. Keď sa zoči-voči ocitli Owen a Cristina, na sekundu zaváhali.
Personál sa začal vracať dnu. „Už mi je zima, nejdeš?“, opýtala sa Meredith Cristiny. „Ešte nie.“
„Nevadí, ak tu zostanem tiež?“, opýtal sa Owen, keď všetci odišli. Cristina mykla plecami.
„V poslednom čase som Ťa moc nevidel. Veľa operuješ alebo si niekde na párty.“
„Áno, môj život je samá zábava.“
„Zdalo sa mi, že sa mi vyhýbaš.“
Cristina mlčky pozerala na mesto. Owenovi zapípal pager. „A zas do práce.“ Pozeral na Cristinu. Chcel niečo povedať, ale nevedel čo.
Keď zišiel výťahom dole a otvorili sa dvere, stála tam Callie. „Idem ešte rýchlo hore, ohňostroje ešte stihnem, však?“, opýtala sa, keď si vymenili miesta.
„Áno, ešte sú,“ prisvedčil.
Na streche dosť fúkalo a Cristine sa zdalo, že vietor ešte zosilnel. Otočila sa, aby sa pobrala k výťahu, keď sa jej na malej zľadovatelej ploche pošmykla noha a pocítila náraz vetra. Stratila rovnováhu.
„Cristina, preboha!!!“, vykríkla Callie. Vybehla z výťahu skôr, než sa dvere naplno otvorili. Cristina padala cez okraj nízkeho múrika, ale podarilo sa jej zachytiť, našťastie celou rukou.
„Drž sa!“, pribehla Callie, sadla si, aby sa zaprela a začala Cristinu vyťahovať za bundu. Cristina sa pomaly vyštverala tak, až jej cez okraj viseli len nohy.
„Zdvihni nohu, prelez,“ dychčala Callie a Cristina sa prevalila do bezpečia.
„Dokázali sme to, panebože,“ kričala a dychčala Callie ležiac vedľa Cristiny.
„Si v poriadku, povedz niečo,“ posadila sa Callie a zatriasla Cristinou.
„Ja... žijem...,“ vydýchla Cristina.
„Poďme odtiaľto preč,“ navrhla Callie a podala jej ruku.
„Trasú sa mi nohy, asi nevstanem.“
„Vlastne aj mne.“
„Ďakujem.“
„Ale žiadne také ako na nový rok, tak po celý rok, rozumieš, nemienim Ťa furt zachraňovať.“
„Ver mi, ani ja netúžim dať Ti na to ďalšiu príležitosť.“
Ticho prerušila Callie. „My dve vlastne nie sme až tak rozdielne. Obe nás podviedli a obe sme sa k nim vrátili. To si myslela tým celým príbehom, však.“
Cristina sa posadila a prikývla.
„Ale kvôli tomu sa Owenovi neotočím chrbtom. Len mu už nebudem robiť roztlieskavačku.“
„Dobre,“ povedala Cristina, „to ma síce zahrialo pri srdci, ale zvyšok tela odmŕza, tak čo keby sme naše zadky presunuli do tepla,“ dodala. A potom sa im rozpípali pagery.
„Čo vám to tak trvalo,“ vyštekol Owen, keď dobehli na pohotovosť.
„Prepáč, vyrovnať účet za záchranu života chvíľu trvá,“ uzemnila ho Callie.
Prechádzal pohľadom z Callie na Cristinu, ale na ďalšie otázky nebol čas.
Keď už Cristinu nepotrebovali, vrátila sa k pacientke pani Stentonovej, ktorá sa už mala pomaly prebrať. Pustila televíziu a sadla si do kresla. O chvíľu dobehol Owen.
„Si v poriadku? Callie mi povedala, čo sa stalo,“ snažil sa zostať pokojný.
„Ako vidíš, som celá,“ odvetila nevzrušene a prepínala programy.
„Cristina...“
„Callie je hrdinka, potom to oslávime, v zasadačke ešte ostali nejaké chlebíčky.“
„Má o Vás starosť,“ začula Cristina pacientku, keď odišiel.
„Vy ste už hore? Takže Vás poinformujem o Vašom zdravotnom stave.“
„Cítim sa lepšie než pred tým, a Vy?“
Cristina otvorila ústa, trochu vyvedená z miery. „No ja... my... sme rozvedení,“ povedala.
„Viete, je Silvester a víchrica, a pretože o chvíľu určite privezú nejaký úraz, tak by som Vás teraz rada informovala, že operácia dopadla veľmi dobre a ...“
Pani Stentonová však pozerala kamsi za Cristinu. Cristina sa otočila a uvidela zábery z letiska a havarované lietadlo. Pridala zvuk.
„Podľa našich informácii ide o súkromné lietadlo Howarda Coopera...“
Po chrbte jej prebehol mráz.

Išla dole na pohotovosť. Už tam bol Jackson. „Už si to počula?“ Prikývla. Postavila sa ku Meredith a vzala ju za ruku. Stáli mlčky a snažili sa potlačiť spomienky.
Prešlo asi dvadsať minút, kým priviezli zranených.
„Chcem doktorku Yangovú,“ povedal muž, ktorého vyšetrovala Meredith.
„Doktorka Yangová je kardiochirurg a toho, zdá sa, nepotrebujete,“ odvetila mu.
„Máte otras mozgu, urobíme CT a zostanete tu na pozorovanie.“
„Howard,“ našla ich Cristina. „Je v poriadku?,“ otočila sa k Meredith.
„Trojkráľový večierok Susan Donnovanovej stihnem,“ odvetil.
„Čo sa stalo?“
„Pilot povedal, že išlo o prudkú zmenu smeru vetra, strih vetra, pri pristávaní. Povieš mi prosím, ako sú na tom ostatní?“, požiadal ju.
Cristina išla za Owenom. „Šok, otrasy mozgu, tržné rany, jedna zlomenina, musíme vylúčiť vnútorné zranenia. Najviac práce bude mať podľa všetkého Avery,“ kývol smerom k lôžku, kde Jackson zašíval poranenie a s pacientkou sa veselo bavil. Cristina odišla informovať Howarda a jej nenútené a dôverné správanie sa nedalo nevšimnúť.
„Cristina, pozri sa na toto,“ zavolal ju, keď mu dorazili snímky ďalšieho pacienta.
„Trhá sa mu aorta, okamžite zavolajte hore!“ prikázala Cristina.
„Z cesty, podržte výťah!“ zakričal Owen.
Išlo o sekundy. Každý ich pohyb musel byť rýchly a presný. Vedeli, aké vzácne je pretrhnutiu aorty zabrániť. Napätie stúpalo. Anestézia. Betadin. Skalpel. Všetci na sále fungovali ako jedno telo. Retraktor. Šitie. Dokázali to! Oni to dokázali! Cristina cítila eufóriu a Owen ju zdieľal s ňou. Krv im pumpovala v žilách, adrenalín ešte nevyprchal. Keď sa umyli a pohla sa ku dverám za jeho chrbtom, ako omámený energiou, ktorá z nej sršala, ju zastavil rukou položenou na jej páse a druhou ju pohladil po vlasoch, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete. „Dobrá práca,“ povedal.
Výraz jeho tváre sa zmenil, ruky mu klesli a otočil sa späť. Počul, ako odišla. Silno zvieral okraj umývadla. „Dobrá práca,“ povzdychol si bolestne.

Svitalo. Jackson s Cristinou, Meredith a Alexom v zasadačke dojedali posledné obschnuté chlebíky.
„Už to nie je vtipné, zubatá mi ide po krku. No vážne. Na druhý sviatok vianočný sa splašili tie kone, keď nás Howard vzal na vychádzku v kočiari a už mohlo byť po mne, ale Jackson nestratil duchaprítomnosť. Dnes v noci by som sa rozflákla na betóne pred nemocnicou, keby neprišla Callie a ešte aj spadlo lietadlo, v ktorom by som sedela, nemilovať chirurgiu viac než párty,“ zhrnula Cristina. „Seattle Grace-Mercy West Rýchla smrť – to stále platí. Premenovaním sme zubatú neoklamali. Odchádzam,“ povedala. „Domov spať,“ doplnila, keď na ňu Meredith vrhla pohľad.

Prešlo niekoľko dní. Meredith videla, že Cristina chodí zamyslená a Owen sa jej vyhýbal.
„Cristina, deje sa niečo? Alebo sa mám opýtať stalo sa niečo?“
„Nevidela si Jacksona?“
„Hej, ja som tvoj človek, nie Jackson.“
„Toto je pracovné,“ povedala jej Cristina, ale nebola to celkom pravda.

O mesiac a pol, keď končila bežná porada, ktorú Hunt ako šéf chirurgie zvolával, sa postavil Jackson.
„Chcem Vám ešte oznámiť, že na oddelení kardiochirurgie nastanú zmeny. Doktor Russell už hľadá slabý odvar náhrady za doktorku Yangovú, ktorá sa rozhodla prijať inú pracovnú ponuku a o mesiac odchádza do Kene, kde bude pracovať s našou bývalou kolegyňou doktorkou Teddy Altmannovou vo výskumnom medicínskom stredisku americkej armády v Nairobi.“
Všetky oči sa upreli na Cristinu. „Čože?“ „Ako?“ „Prečo?“
„Určite sa dostanem aj k operovaniu v tamojšej nemocnici, exotických prípadov sa už nemôžem dočkať,“ povedala.
„Cristina...,“ pozrela Meredith prekvapene na tajnostkársku kamarátku vedľa seba.
„Prepáč, nemohla som Ti nič povedať skôr, aby si ma neodhovorila.“
Viac než Meredith bol však prekvapený Owen. S Teddy telefonoval a o ničom sa mu nezmienila. Na chodbe Cristinu zastavil.
„Budem len na pozícii asistentky pri Teddynom výskume regenerácie srdca pomocou kmeňových buniek, ktorý ešte stále nie je ukončený. Na tú pozíciu môže vziať aj civila.“
„Kedy...“
„Volala mi prvý januárový týždeň. Ty si sa mi vyhýbal. Chcela som to oznámiť ešte neskôr, ale Jackson to rozhodol takto.“
„Takže si už... zaočkovaná?“
„Hepatitída A, žltá zimnica, týfus, tetanus a meningoková meningitída. Očkovaciu schému dokončím o dva týždne.“
„A vieš, že... musíš letieť?“
„Áno.“
„A čo... tvoj podiel vo vedení?“
„Splnomocním Alexa.“
Chcel sa jej len opýtať, či odchádza kvôli tomu, čo sa vtedy stalo, ale nedokázal to.
„Musím ísť,“ povedala.
„Počkaj,“ vyhŕklo z neho. „Antimalariká... budeš ich brať, však?“
„V Nairobi je síce riziko nakazenia nízke, ale áno. Budem brať tie najnovšie a najdrahšie.“
„Len to najlepšie, ako inak.“
„Som náročná. Sám si to povedal.“

„Nestačí iný štát? Musí to byť ešte aj iný kontinent? Pred pár mesiacmi bol v Nairobi teroristický útok v nákupnom centre,“ došla za ňou Meredith.
„Viem.“
„Vieš? Myslela som, že odtiaľto opäť utekáš práve kvôli takým strašným veciam!“
Cristina na ňu rýchlo pozrela. „Áno Mer, utekám kvôli všetkým tým strašným veciam.“
„Utekáš kvôli Owenovi,“ pochopila Meredith. „Ak si myslíš, že Emma je tehotná, tak nie je.“
„To už viem. Pochop, snažila som sa. Všetky tie párty... “
„Komu sa budem sťažovať, že Derek sa vrhol do tej prezidentskej iniciatívy mapovania mozgu a nemá čas na mňa ani na deti?“
„Však mne, cez internet. Alebo urob to, čo Bailey a Zola – vyplač sa u pestúnky.“

Rozlúčka bola v bare u Joea. Cristina odlietala hneď na druhý deň do New Yorku, kde sa mala stretnúť s Teddy a spoločne mali letieť do Nairobi. Na letisko ju odviezla Meredith.
Cristina odovzdala batožinu, potom si sadli k baru.
„Mrzí ma, že sa včera večer už Owen nevrátil do baru, určite musel zostať v Seattle Presbyteriánskej pri mame,“ začala Meredith.
„Alebo pri Emme.“
Cristine zapípala správa. „ To je od Owena. Vraj je na ceste.“
„No vidíš.“
„Vidím len tieto dva poháre tequily, ktoré keď nevypijem, tak do lietadla nevleziem.“
Prešlo takmer 40 minút. Cristina nervózne pozerala na hodinky. Popýtala barmana o pero a papier a niečo rýchlo načmárala.
„Keby pri-...,“ nedokončila vetu, lebo ju vyrušil známy hlas.
„Nepolapiteľná doktorka Yangová.“ Otočila sa. Stál tam Howard Cooper. Papier skrčila v ruke.
„Snáď Ťa môžem v Keni navštíviť, ak sa tam vyberiem na dovolenku.“
„Samozrejme, známej tvári sa vždy poteším,“ odvetila.
„Mala by si už prejsť kontrolou, aby si stihla,“ súrila ju Meredith. Objali sa. Oči sa im zaliali slzami.
„Pošlem Ti pohľadnicu,“ zamávala Cristina.
„Tešilo ma, doktorka Greyová,“ rozlúčil sa Howard. Meredith tam ešte chvíľu stála a hľadela za Cristinou. Povzdychla, sklonila hlavu a na zemi si všimla pokrčený papierik.
Pri odchode z letiska zbadala Owena, ako stojí pri odletovej tabuli. „Ahoj,“ pozdravila ho.
„Bola zápcha a vybil sa mobil,“ povedal sklesnuto.
„Myslím, že toto bolo určené pre Teba,“ podala mu pokrčený papierik.
Pomaly ho vyrovnal.
Hej ty. Dobrá práca. Opatruj sa.

/Koniec druhej časti/


Nahoru
 Profil  
 
 Předmět příspěvku: Re: Nevadí, nájdem si niekoho ako ty.
PříspěvekNapsal: 03 led 2014, 21:10 
Offline
Uživatelský avatar

Registrován: 28 dub 2010, 13:09
Příspěvky: 1271
Bydliště: Mladá Boleslav
Pohlaví: muž
Nejoblíbenější postava: Lexie Grey
SLÁVA - konečně zase někdo píše! Jen tak dál! :PP: :PP: :PP: :PP: :PP:


Nahoru
 Profil  
 
 Předmět příspěvku: Re: Nevadí, nájdem si niekoho ako ty.
PříspěvekNapsal: 07 led 2014, 14:10 
Offline
Uživatelský avatar

Registrován: 25 lis 2013, 08:59
Příspěvky: 70
Pohlaví: žena
Nejoblíbenější postava: Cristina Yang
Prvý mesiac si Teddy a Cristina zvykali na iné podnebie, jedlo, kultúru a ozbrojené stráže v okolí výskumného centra a ich ubytovne. Druhý mesiac začali vykonávať pro bono operácie v tamojšej nemocnici. Ich život sa dostal do zabehaných koľají. Raz, keď odchádzali z nemocnice, zastal na príjazde pre sanitky pick-up. Na jeho korbe boli dvaja muži v americkej vojenskej uniforme, jeden fúkal cez provizórnu trubičku zabodnutú do krku zraneného. Cristina pozrela do neba. „Vážne?“
Teddy pribehla k autu zároveň so zdravotníkmi. „Poď, postarajú sa oňho,“ ťahala ju Cristina preč.
„Prepáčte, ste Američanky?“, opýtal sa jeden z mužov v uniforme.
„Áno. Vy patríte k námorníctvu, však?“, odtušila Teddy.
„ Áno. Zajtra sa vraciame na loď. Hliadkujeme v medzinárodných vodách pozdĺž somálskeho pobrežia kvôli pirátskym útokom.“
„Čože tak vo vnútrozemí?“, chcela vedieť Cristina.
„Máme priepustku a boli sme na safari.“
„Vážne? A nechcete nám o tom povedať viac pri večeri?“, usmiala sa Teddy.
„Čo... čo robíš?“, precedila Cristina cez zuby.
„Program na večer,“ odvetila Teddy, nespustiac z mužov oči.

„Myslíme si, že muž, ktorého sme priviezli, je somálsky utečenec. Len čo bude ako-tak v poriadku, pošlú ho do tábora.“
„Do Dadaabu? Ale to je 400 kilometrov odtiaľto smerom k somálskej hranici,“ povedala Teddy.
„Dadaab je utečenecký tábor?“, opýtala sa Cristina.
„Áno, to je. Zriadili ho ešte v roku 1991, keď v Somálsku zvrhli diktátora, vypukla občianska vojna a hladomor. Teraz tam je opäť vojna a hlad kvôli niekoľkoročnému suchu. Pomoc tam poskytujú mimovládne organizácie ako Lekári bez hraníc a Červený kríž, ale aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov,“ vysvetlila jej Teddy.
„Rozprávajme sa o príjemnejších veciach, čo vy na to?“, uprel na nich pohľad mariňák.
„Tak dobre,“ usmiala sa Teddy.
Druhý deň sa v práci stretli vo veľmi dobrej nálade. Pri obede mala Teddy ešte stále zasnený výraz.
„Základňa volá Teddy,“ drgla do nej Cristina.
„Vieš, rozmýšľala som, že chirurgovia ako my by sa im zišli.“
„Komu? Mariňákom?“
„V utečeneckom tábore.“
„Čože? Nie. Nie. Pracovať na výskume a operovať v nemocnici ti nestačí? Kde na to chceš vziať voľný čas? A trmácať sa 400 kilometrov? Zabudni.“

Keď o dva týždne sedeli v lietadle s humanitárnou pomocou Červeného kríža, hádzala Cristina na Teddy kyslé pohľady. „Stále mi nejde do hlavy, že ti to nadriadení povolili.“
„Hovorí sa tomu vylepšiť si imidž. Už sme tu.“
Cristina vykukla cez okienko. „Ja som myslela, že letíme do tábora, nie do mesta. Je to... obrovské.“
„Odhadom 550.000 ľudí. Ale to sú dosť zdržanlivé odhady,“ pozrel na Cristinu humanitárny pracovník.
„Odhadom? Neexistuje registračný systém?“, spýtala sa Teddy.
„Existoval, ale kenská vláda ho pred dvoma rokmi zrušila. Chceli by zrušiť aj tábor, ale to by bol medzinárodný škandál.“
Pristáli v suchej savane. Tábor pozostával zo štyroch menších. Správca jedného z nich sa s nimi stretol. „Vitajte v najhorúcejšej časti Kene.“ Od lietadla ich zaviezol do správcovskej miestnosti.
„Tábor je navrhnutý ako parkovisko supermarketu. Je rozdelený na niekoľko sektorov, ktoré pozostávajú zo šiestich až deviatich blokov, pričom každý blok tvorí asi 200 domácností, teda prístreškov. Každý blok má svojho hovorcu a takisto každý sektor. V každom tábore sú zdravotnícke baraky, výdajňa stravy, policajná stanica, školy a niečo ako trhovisko. Pre utečencov tábor predstavuje oázu mieru a bezpečia, pre vás však nie. Žiadne prechádzky osamote pomedzi stany, pohybujte sa len s eskortou alebo iným humanitárnym pracovníkom. Únosy nie sú nič nezvyčajné.
Al-Shabaab, teroristická organizácia, ktorá chce v Somálsku vytvoriť islamský štát, má svojich prívržencov aj medzi utečencami a jej členovia sa tu môžu skrývať. Buďte opatrné. Tento muž vás zavezie k zdravotníckemu baraku, kde už na vás čakajú s kandidátmi na operáciu. Ja musím dohliadnuť na zásoby. Tešilo ma, uvidíme sa zas večer.“
„Kam si ma to zatiahla!“, zhrozila sa Cristina.
Potom ich uvítal zdravotnícky personál. Všetko im ukázali a vysvetlili zabehaný systém.
Večer ich správca ubytoval v stane susediacom so správcovskou „budovou“.
„Prepáčte, že som k vám bol taký odmeraný a hodil vás do vody, obrazne povedané, ale toto nie je turistická destinácia. Tu si treba vykasať rukávy,“ povedal.
„To vieme. A chceme vám pomôcť ako budeme môcť,“ odvetila Teddy.
„A toto ešte štyri dni,“ zamrmlala v polospánku Cristina, keď padala do postele.

Druhého dňa neskoro poobede ich posledným pacientom bolo asi 10 ročné dievčatko. Hralo sa so stetoskopom.
„Povedzte jej, že zajtra jej zahojíme bobo, aby sa raz mohla aj ona stať doktorkou,“ povedala Teddy zdravotnej sestre, ktorá zároveň aj tlmočila a usmiala sa na dievčatko.
„Naozaj jej to chcete povedať?“
„Prečo nie? Alebo je to v rozpore s náboženskými tradíciami určujúcimi postavenie žien?“, zareagovala Cristina.
„Ide o to, že tento tábor zachraňuje životy, holé životy, ich existenciu. Ale to je všetko. Ak sa v Somálsku neskončí vojna, alebo aspoň sucho a hladomor, nemajú sa kam vrátiť a z tábora nemôžu odísť, lebo nie sú štátnymi občanmi Kene. Pasy na cestu do Nairobi, aby si vybavili občianstvo sa takmer nevydávajú,“ vysvetlila sestra.
„V tejto chvíli jej budúcnosť vyzerá tak, že o pár rokov sa jej v tomto tábore narodí dieťa.“
Teddy s Cristinou si vymenili pohľady. Celou cestou k stanu mlčali.
„Počul som od svojich ľudí, že sa držíte statočne,“ privítal ich správca, „zaslúžite si pohárik.“
Bez slova odmietli a pokračovali do stanu.
„Cristina, spíš?“, ozvala sa ticho Teddy.
„Nie.“
„Stále na to myslím.“
„Ja tiež.“ Uvedomila si, že sama sa dlhé mesiace cítila ako utečenec. Vrátiť sa bolo šialené a ísť dopredu nemožné.
Preto prišla do Kene. Snažila sa utiecť z utečeneckého tábora. Snažila sa začať žiť. A potom, keď opovrhla svojou sebaľútosťou, vyčerpaná zaspala.
„Zobuďte sa, prosím, zobuďte sa! Rýchlo, rýchlo prosím,“ triasla nimi sestra.
„Čo, čo sa stalo?“, prebudila sa Teddy prvá.
„Do tábora sa pritackal muž, dorezaný na tvári a krku a dohryzený od hyen,“ vychrlila sestra.
Pick-up so zraneným ich čakal pred stanom. Muž si pritláčal ruky na tvár, a len čo trochu povolil od vysilenia, bolo vidno, ako sa odliepali kúsky mäsa.
„Al-Shabaab,“ zašepkal, než omdlel a ony museli stlačiť rany.
V Seattli by toto bolo ozaj dobré ráno, pomyslela si Cristina.

Posledný večer v tábore už pohárik neodmietli.
„Až budeme naspäť v Nairobi, budem spať aspoň týždeň,“ zazívala Teddy.
„Ja tiež. A ak by som spala ešte dlhšie, zobuď ma, až bude vyrážať ďalšia humanitárna pomoc,“ povedala Cristina.
„Dobre,“ usmiala sa Teddy.
„Neverím, že som to povedala.“
„Uverím, až vás znovu uvidím. Nech vám odvaha a odhodlanie vydržia,“ povedal správca a pripili si.

Netrvalo dlho a Teddy prišla za Cristinou, aby sa pripravila. „Tentoraz nepoletíme,“ povedala jej.
„Škoda, už som si začínala zvykať,“ poznamenala Cristina.

Meredith a Owen obedovali v jedálni.
„Poslala mi pohľadnicu,“ povedala Meredith po chvíli.
„Mne Teddy email.“
„Chýba mi. Púšťať hrôzu na stážistov viem, ale tie prezývky im nevymyslím, fakt nie.“
„Áno. Myslel som, že to bude jednoduchšie.“
„Aspoň, že pre Emmu to jednoduchšie je.“
„Prosím?“
„Možno sa mi to len zdá, ale predtým sa tu ukazovala častejšie. Ako by si ťa strážila. Všetky tie koláče a obedy... Pastička lovila myšičku. Koľko ste už spolu? Asi tak osem mesiacov?“
„Áno.“
„Vyzeráš... spokojne.“
„Áno, to som.“
„No aby nie, vyzerala, že urobí, čo ti na očiach vidí,“ nedokázala zakryť opovržlivý tón.
„Meredith...“
„Tak prečo to nie je jednoduchšie, Owen?“, zapichla doňho pohľad.
„Poviem Ti, prečo,“ pokračovala. „Pretože si zlyhal. Dvakrát. Nútil a tlačil si ju do toho a vôbec si jej nedal šancu.“
„Sama vieš, že deti nechcela a toho rozhodnutia sa držala.“
„Nedal si jej čas. Možno by to rozhodnutie zmenila, rovnako ako keď odišla do Minnesoty a potom sa vrátila. Ale to sa už nedozvieme, však? Pretože Cristina sa už nevráti a je to len tvoja vina. Takže áno, verím ti, že si spokojný, pretože máš Emmu a Callie, ale ja už Dereka takmer nevidím, som na všetko sama a je to len tvoja vina, že moja najlepšia priateľka odišla, už zase, takže naozaj dúfam, že si spokojný!“, vybuchla a odišla z jedálne.
Owen sa zavrel v zasadačke, zatiahol žalúzie, aby ho nevyrušovali a dorobil administratívu. Myšlienkami sa však stále vracal k tomu, čo mu povedala Meredith. Rozhodol sa ju vyhľadať.
Keď schádzal dole po schodoch, uvidel ju aj niekoľko ďalších stáť pred televízorom.
„Meredith,“ podišiel k nej.
„Už si konečne spokojný?“, oborila sa naňho.
Na obrazovke uvidel fotku Teddy a Cristiny. „Prípad dvoch amerických lekárok, ktoré boli včera unesené, bude intenzívne sledovať aj Ministerstvo zahraničných vecí...“

Rozviazali im ruky a nohy a vsotili ich do nejakej chatrče. K nohám im hodili prehľadané batohy a ešte nejaký vak, z ktorého vytiahli potrhanú plachtu, dve deky a sieťku proti moskytom.
Teddy skontrolovala batohy. „Vzali antimalariká,“ povedala.
Cristina sa posadila na plachtu. „To je proste... dokonalé.“
„Máme tu dlhé rukávy,“ hrabala sa Teddy v ruksakoch.
„Prežila som strelca,“ pokračovala Cristina.
„a dlhé nohavice,“
„...aj pád lietadla,“
„a pokiaľ nám nechali repelenty,“
„...mohla som sa rozfláknuť na betóne,“
„Cristina,“
„...a zabije ma komár.“
„Je to síce najčastejšia príčina úmrtia v Afrike, ale my máme repelenty a sieťku.“
Cristina prestrčila prst cez jednu z dier v sieťke. „To sa mi fakt uľavilo.“

Zvyšok dňa si Owen mechanicky plnil povinnosti. Len čo mu skončila služba, zašiel k Joeovi. Prenasledovali ho Meredithine slová. Nevydržal tam dlhšie sedieť. Kráčal z baru uličkou medzi domami.
„Je mi to ľúto... že sme ho stratili.... toho pacienta.“ Obzrel sa. „Cris-“ Do ticha svietil nápis na tehlovom múre. Začalo pršať. Tej noci nemohol spať. Cvičil, až kým necítil fyzickú bolesť. Niekoľkokrát vzal do ruky telefón a zas ho odložil. Zapol počítač a pripojil sa na Twitter. Opäť vzal telefón, ale teraz ho už neodložil.
- Major Hunt, čomu vďačím za zavolanie?
- Jerry, potrebujem láskavosť.
V nemocnici zastavil Jacksona. „Čo tu robíš, dnes máš predsa voľno,“ podivil sa Jackson. Owen ho vzal ho do prázdnej miestnosti a zavrel dvere.
„Máš moju plnú podporu, ale obávam sa, že to nebude stačiť,“ povedal Jackson. Stisol pery, zvraštil obočie.
„Ale poznám niekoho, kto by nám mohol pomôcť,“ dodal.
„Baileyová, máte to tu na povel, vrátim sa o dve hodiny,“ zakričal Jackson Mirande, keď okolo nej s Huntom prebehli.
„Síce to tu vlastníte, ale to neznamená, že si tu z toho urobíte holubník a odídete, kedy sa Vám zachce!“, kričala za ním, ale už boli za rohom.
„Pán Avery, aká nečakaná návšteva,“ otvoril dvere Howard Cooper a pozval ich ďalej.
„Rozumiem tomu dobre, že vkladáte nádeje do toho kazateľa a bez ohľadu na výsledok to mám zafinancovať?“
Owen prikývol. Kým Howard premýšľal, kontroloval správy. „Máme ho!“, zvolal.
„Dobre, potom máte aj mňa,“ povedal Howard.

„Myslíš, že za nás budú žiadať výkupné?“, ozvala sa Cristina.
„Asi áno.“
„Takže nám neublížia, však?“
„Dúfajme.“
„Neplánuješ útek, však?“
„Prosím?“ pozrela prekvapene Teddy.
„Bola si v Iraku, máš určite kurz prežitia, tak sa len uisťujem, či ťa nenapadla nejaká šialenosť. Nemám chuť jesť červy. Ani piť vlastný moč... znovu.“
„Neboj, nič neplánujem. Ale keby si chcela, môžeme im nastriekať repelent do očí a chytiť ich do moskytiéry,“ žmurkla.

Jackson s Owenom sa vrátili do nemocnice. Stretli Mirandu a Callie. „Doktorka Baileyová, práve vás hľadám. Nemračte sa tak na Averyho, vďaka nemu ste odzajtra Šéfka chirurgie. Dočasne.“ povedal Owen.
Miranda presmerovala pohľad na Hunta. „Na ako dlho?“
„To neviem.“
„Ideš s Emmou na dovolenku,“ hádala Callie.
„Nie.“
„Dávaš výpoveď?“, zhrozila sa.
Nakoniec to prezradil Jackson. Chodbami Grey-Sloan Pamätnej sa rozľahol Baileyovej hlas.
„Chystáte sa urobiť čo?!“
Callie s Owenom osameli. „Takže toto chceš,“ povedala pomaly.
Zazvonil mobil. Zhlboka sa nadýchol. Volala Emma.

O dva dni stáli Owen a Jerry v malom hoteli v Nairobi.
„Vy dvaja musíte byť tí, ktorí zaplatia chod môjho sirotinca na celé dva roky.“
„A vy musíte byť Sam.“ Podali si ruky. Predstavil im svojho spoločníka a ich tlmočníka.
„Polícia nevie, či za únosom sú domáci alebo Al-Shabaab. Nevieme, či sú ešte v Keni, alebo prekročili hranice Somálska. Vieme, že nebol prepadnutý konvoj s humanitárnou pomoc, ale uniesli ich, až keď sa vracali späť, na to stačilo pár ľudí. Vychádzame z toho, že kvôli zásobám sa zdržujú v okolí odľahlých dedín a osád. Budeme sledovať stopu. Zoberieme veľa liekov a potravín a budeme ich vymieňať za informácie. Modlím sa za túto misiu a modlite sa za ňu aj vy. Pomôžeme si sami a aj ON nám pomôže.“

„Koľkého je dnes?“, spýtala sa Cristina bezvýrazným hlasom.
„Myslím, že nás držia už 10 dní, takže...“
„Všetko ma bolí. Bolí ma chrbát.“
„Nevyzeráš dobre, ukáž,“ dotkla sa Teddy jej čela. „Veď ty celá horíš!“
„Nič mi nie je. Len si ľahnem a... oddýchnem.“
Len čo sa jej telo dotklo zeme, upadla do nekľudného horúčkovitého spánku.
Teddyn krik k nej doliehal z veľkej diaľky. Prinútila ju postaviť a ťahala ju preč. Matne si uvedomovala zvuk streľby. V hlave jej hučalo. Padla na zem a Teddy vedľa nej.
Posledné, čo vnímala bolo, ako ju niečie ruky zdvihli do náručia.
„Povedal som, že ťa milujem a zabijem každého, kto ti ublíži. A to stále platí,“ zašepkal.

Keď sa prebrala, chvíľu jej trvalo uvedomiť si, čo sa stalo. Rozhliadla sa. Bola v nemocnici a v kresle vedľa postele driemal... Nebol to len výplod jej blúzniacej mysle.
Srdce sa jej rozbúšilo. Posadila sa a natiahla, aby ho zobudila. A čo potom... ruka jej zamrzla vo vzduchu. O chvíľu sa zobudil sám.
„Ahoj,“ prisadol si k nej na posteľ. „Máš maláriu, ľahkú formu, čoskoro budeš v poriadku.“
„Kde je Teddy? Je v poriadku?“
„Počas streľby utŕžila pár škrabancov, ale už je zas na nohách. Sedí na chodbe. Jerry, môj starý známy z Iraku na ňu dáva pozor.“
„To je skvelé.“
„Celkom si padli do oka. Mohli by sme si s nimi vyjsť spoločne na -“
„To som zvedavá, či ma zase chytí PTSP,“ prerušila ho.
„Či budeš na terapii alebo budeš na nejakej párty, chcem tam byť s tebou.“
Hľadela do tých úžasne modrých očí.
„Ďakujem, že si nás vyslobodil.“
„Milujem ťa a na ničom inom mi nezáleží,“ pohladil ju po vlasoch.
„Ani nevieš, ako často som si predstavovala túto chvíľu,“ zavrela oči a oprela sa do jeho dlane.
„Takže, pôjdeš so mnou na večeru?“
Otvorila oči. „Nie.“
Odtiahol ruku. „Cristina, trasieš sa.“
Hnev, ktorý tak dlho potláčala, sa predral na povrch.
„Chcela som len chirurgiu a teba, ale tebe to nestačilo, tak mi nehovor, že na ničom inom nezáleží, pretože záleží! A keď to chcem konečne nechať celé za sebou, prídeš si sem, vyslobodíš ma, tvrdíš, že ma miluješ a čakáš, že sa ti hodím okolo krku? Ja... nemôžem tŕpnuť strachom, vždy, keď ťa uvidím v blízkosti nejakého dieťaťa. Nemôžem. Ja to už znovu nezvládnem.“
„Cristina, prosím. Neublížim ti.“
„Lenže ja ti neverím. Nie. Nepôjdem s tebou na rande.“
Owen vyšiel na chodbu. Otočil sa k Teddy. „Ten pacient v kóme... ten zomrel.“
Dívala sa za ním, keď kráčal preč. Čakal pri aute. „Poď na pohárik,“ povedala.
„A povieš mi o tomto.“ Držala papierik, ktorý odhodil.

Na druhý deň sa konalo stretnutie s novinármi. Teddy prišla po Cristinu.
„Je tu aj Owen?“
„Nie, len Jerry,“ odvetila jej.
„Cristina, po tej prvej návšteve v utečeneckom tábore, prečo si sa tam chcela znovu vrátiť?“
„Čo ja viem, adrenalín, túžba pomáhať, človek má potom zo seba dobrý pocit.“
„Sam pomáha sirotám v Ugande. Touto záchrannou akciou pre nich získal prostriedky.“
„No a? Chceš tým povedať, že náš únos bol na niečo dobrý?“
„Áno. Stretla som Jerryho a vy by ste sa mohli dať znova dokopy.“
„Teddy...“
„Počúvaj ma, Cristina. Prišiel až sem a riskoval pre teba život. Miluje ťa a ty jeho. Viem, že nechceš mať deti a starať sa o ne ťa desí. Ale Owena nie. Tak mu dôveruj. Adoptujte si. Ty im pomôžeš a on bude šťastný. Len povedz áno a ver mu. Ak vám to má fungovať, musíš zariskovať aj ty. Operuješ srdcia a nebojíš sa riskovať, aby si ich vyliečila. Tak prečo neriskuješ, aby sa mohlo zahojiť aj to tvoje?“

Ďalší deň ráno Cristinu prepustili z nemocnice. V aute mlčala. „Som náročná,“ povedala zrazu.
„Snažím sa o dokonalý výsledok. Zvážim všetky možnosti. Zvážim, čo už bolo urobené a ako to fungovalo. Bez Owena... bez neho to nikdy nebude dokonalé.“
Teddy pozrela na hodiny. „Odlieta mu to o hodinu. Cristina? Má to Jerry otočiť?“
„A nech ide, akoby sa niekomu trhala aorta.“
„Prosím?“, nerozumel Jerry.
„Dupni na to!“, zakričali obe.

„Nikde ho nevidím, už určite prešiel kontrolou. Teddy, čo urobíme?“
„Už viem, poď,“ rozbehla sa Teddy letiskovou halou.
O chvíľu sa ozvalo naliehavé hlásenie: „Pozor. Lekárska pohotovosť. Doktor Owen Hunt, pasažier letu do New Yorku, prosím dostavte sa k check-inu č. 5. Toto je lekárska pohotovosť. Doktor Owen Hunt, prosím dostavte sa k check-inu č.5 ...“
„To som ja, koho volajú,“ povedal prekvapený Owen zamestnancovi letiska a ten s ním bežal späť.
Keď pribehol, uvidel na zemi zvíjajúcu sa Cristinu a Teddy sa skláňala nad ňou.
„Čo sa stalo?“, klesol na kolená.
Cristina sa prestala šklbať, ale ostala ležať.
„Neodchádzaj. Nemôžem bez teba dýchať. Ležím ti pri nohách a prosím, neodchádzaj. Ostaň so mnou. Chceš deti? Adoptujeme si. Dve... nejaké staršie, aby sa vedeli o seba navzájom postarať... a s čím si nebudú vedieť rady, s tým im pomôžeš... a bolo by fajn, keby aspoň jedno chcelo byť kardiochirurg... Milujem ťa a verím ti, že to bude dobré. Zvládnem to, ak ma miluješ dosť... takže tu ležím, mimochodom na dosť špinavej podlahe, a dúfam... dúfam, že ma miluješ dosť... .“ Hlas sa jej zlomil, v krku cítila hrču.
„Vy tam, urobte miesto,“ vyštekol a ľudia, ktorí ich obkolesovali, sa rýchlo rozostúpili.
„Vstávaj,“ povedal tvrdo, chytil ju za ruky a vytiahol hore na nohy.
Pritiahol si ju, pritlačil ku stene a vášnivo pobozkal.
„Nehovoríš to len preto, že trpíš, post-traumatickou stresovou poruchou?“
„Nie.“
„Cristina Yangová, vezmeš si ma?“
„Áno.“ Usmiala sa.
Okolo sa ozval smiech a potlesk.

/Koniec/


Nahoru
 Profil  
 
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 4 ] 

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina


Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 4 návštevníků


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru

Hledat:
Přejít na:  
cron



www.greys-anatomy.cz
 
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Český překlad – phpBB.cz

skymiles v1.1 designed by CodeMiles Team -TemplatesDragon-.