www.greys-anatomy.cz Právě je 16 črc 2020, 18:10

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina





Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvek: 1 ] 
  Verze pro tisk Předchozí téma | Následující téma 
Autor Zpráva
 Předmět příspěvku: Únos (rozšírená verzia)
PříspěvekNapsal: 29 led 2014, 01:44 
Offline
Uživatelský avatar

Registrován: 25 lis 2013, 08:59
Příspěvky: 70
Pohlaví: žena
Nejoblíbenější postava: Cristina Yang
Pre fanúšikov páru Cristina a Owen. Doplnenie poviedky Nevadí, nájdem si niekoho ako ty.

**********

Deň 1

Rozviazali im ruky a nohy a vsotili ich do nejakej chatrče.
K nohám im hodili prehľadané batohy a ešte nejaký vak, z ktorého vytiahli potrhanú plachtu, dve deky a sieťku proti moskytom.
Teddy skontrolovala batohy. „Vzali antimalariká,“ povedala.
Cristina sa posadila na plachtu. „To je proste... dokonalé.“
„Máme tu dlhé rukávy,“ hrabala sa Teddy v ruksakoch.
„Prežila som strelca,“ pokračovala Cristina.
„a dlhé nohavice,“
„...aj pád lietadla,“
„a pokiaľ nám nechali repelenty,“
„...mohla som sa rozfláknuť na betóne,“
„Cristina,“
„...a zabije ma komár.“
„Je to síce najčastejšia príčina úmrtia v Afrike, ale my máme repelenty a sieťku.“
Cristina prestrčila prst cez jednu z dier v sieťke. „To sa mi fakt uľavilo.“


Deň 2

Meredith a Owen obedovali v jedálni.
„Poslala mi pohľadnicu,“ povedala Meredith po chvíli.
„Mne Teddy email.“
„Chýba mi. Púšťať hrôzu na stážistov viem, ale tie prezývky im nevymyslím, fakt nie.“
„Áno. Myslel som, že to bude jednoduchšie.“
„Aspoň, že pre Emmu to jednoduchšie je.“
„Prosím?“
„Možno sa mi to len zdá, ale predtým sa tu ukazovala častejšie. Ako by si ťa strážila. Všetky tie koláče a obedy...
Pastička lovila myšičku. Koľko ste už spolu? Asi tak osem mesiacov?“
„Áno.“
„Vyzeráš... spokojne.“
„Áno, to som.“
„No aby nie, vyzerala, že urobí, čo ti na očiach vidí,“ nedokázala zakryť opovržlivý tón.
„Meredith...“
„Tak prečo to nie je jednoduchšie, Owen?“, zapichla doňho pohľad.
„Poviem Ti, prečo,“ pokračovala. „Pretože si zlyhal. Dvakrát. Nútil a tlačil si ju do toho a vôbec si jej nedal šancu.“
„Sama vieš, že deti nechcela a toho rozhodnutia sa držala.“
„Nedal si jej čas. Možno by to rozhodnutie zmenila, rovnako ako keď odišla do Minnesoty a potom sa vrátila.
Ale to sa už nedozvieme, však? Pretože Cristina sa už nevráti a je to len tvoja vina.
Takže áno, verím ti, že si spokojný, pretože máš Emmu a Callie, ale ja už Dereka takmer nevidím, som na všetko sama a je to len tvoja vina, že moja najlepšia priateľka odišla, už zase, takže naozaj dúfam, že si spokojný!“, vybuchla a odišla z jedálne.
Owen sa zavrel v zasadačke, zatiahol žalúzie, aby ho nevyrušovali a dorobil administratívu.
Myšlienkami sa však stále vracal k tomu, čo mu povedala Meredith. Rozhodol sa ju vyhľadať.
Keď schádzal dole po schodoch, uvidel ju aj niekoľko ďalších stáť pred televízorom.
„Meredith,“ podišiel k nej.
„Už si konečne spokojný?“, oborila sa naňho. Na obrazovke uvidel fotku Teddy a Cristiny.
„Prípad dvoch amerických lekárok, ktoré boli včera unesené, bude intenzívne sledovať aj Ministerstvo zahraničných vecí...“
Zvyšok dňa si Owen mechanicky plnil povinnosti. Len čo mu skončila služba, zašiel k Joeovi. Prenasledovali ho Meredithine slová.
Nevydržal tam dlhšie sedieť. Kráčal z baru uličkou medzi domami.
„Je mi to ľúto... že sme ho stratili.... toho pacienta.“ Obzrel sa. „Cris-“ Do ticha svietil nápis na tehlovom múre.
Začalo pršať.

„Myslíš, že za nás budú žiadať výkupné?“, ozvala sa Cristina.
„Asi áno.“
„Takže nám neublížia, však?“
„Dúfajme.“
„Neplánuješ útek, však?“
„Prosím?“ pozrela prekvapene Teddy.
„Bola si v Iraku, máš určite kurz prežitia, tak sa len uisťujem, či ťa nenapadla nejaká šialenosť. Nemám chuť jesť červy. Ani piť vlastný moč... znovu.“
„Neboj, nič neplánujem. Ale keby si chcela, môžeme im nastriekať repelent do očí a chytiť ich do moskytiéry,“ žmurkla.


Deň 3

Tej noci nemohol spať. Cvičil, až kým necítil fyzickú bolesť. Niekoľkokrát vzal do ruky telefón a zas ho odložil.
Zapol počítač a pripojil sa na Twitter. Opäť vzal telefón, ale teraz ho už neodložil.
- Major Hunt, čomu vďačím za zavolanie?
- Jerry, potrebujem láskavosť.
„Čo tu robíš, dnes máš predsa voľno,“ podivil sa Jackson, keď uvidel Owena v nemocnici.
Owen ho vzal ho do prázdnej miestnosti a zavrel dvere.

Sedeli vedľa seba chrbtom opreté o stenu. Teddy začalo mykať kútikmi úsť a triasť plecami.
„Ty sa smeješ?“
„Tento únos je jediná moja dovolenka za posledné roky.“
Cristinu to tiež rozosmialo. Trvalo len chvíľku, než na nich opäť všetko doľahlo.
„S Howardom som mohla chodiť na dovolenky. Mohla som mať pohodlný život.“
„Mohla, ale to nie je tvoj štýl.“
„Ani tvoj.“
Cristina hľadela pred seba. „Ani sa so mnou nerozlúčil. Mer mi napísala, že chcel, ale nestihol.“
Teddy vedela, že už nehovorí o Howardovi.
„S Henrym sme tú možnosť nemali.“
„Mrzí ma to.“
„Mňa tiež.“
Teddy roztvorila dlaň a Cristina ju prikryla svojou.
„Každý z nás chce viac času,“ povedala Teddy.
Čas vstať zo zeme, čas nechať to ísť...


Deň 4

Owen musel v nemocnici dokončiť niekoľko vecí. Kráčal po chodbách a ani si neuvedomil, že zastal.
Vybavovali sa mu spomienky. Do prítomnosti ho vrátilo, keď doňho nechtiac vrazili.
Zmietali ním pochybnosti. Čo to robí. Čo to urobil. Zajtra už bude v Keni. Ale teraz bol ešte tu. Mohol ísť len na jediné miesto.
Postavil sa na zamrežovaný otvor a o chvíľu pocítil prúd teplého vzduchu. Bolo správne sa rozhodnúť.
Kvôli tomu hlasu v hlave, ktorý mu šepkal, že to mohol urobiť lepšie. Že to mal urobiť lepšie.
Kvôli tomu hlasu, ktorý sa len zriedkakedy mýlil.
Po správe o únose už nešepkal. Kričal. Pridali sa k nemu aj Meredithine výčitky.
A tak, aby ho utíšil, vypočul to volanie a aspoň na krátky okamih našiel pokoj.
„Videl som vás, po porade. Áno, odchádza kvôli tebe,“ povedal mu Alex vo výťahu v ten deň, keď oznámila odchod.
„Raz sme šli výťahom len s Cristinou, otvorili sa dvere a stála tam Jo. Všade som ju stretával a mal toho po krk, pretože chodila s iným.
Cristina ju poslala schodami. To urobí priateľ. Chcel si zostať jej priateľom, ale nastúpil si do výťahu aj s Emmou.“
„Nebol som tam, aby som ti v tom zabránil. Ale už budem“, dodal.
Od toho dňa takmer nebola chvíľa, kedy by hovoril s Cristinou bez toho, aby ho Alex nesledoval. Alebo Jo. Až do rozlúčky v Joeovom bare...
Prúd vzduchu ho na okamih opäť vykúpil.

„A toto sa muselo stáť práve, keď sme s výskumom blízko významného kroku,“ povzdychla Teddy.
„Čo ak je toto náš posledný deň? Udeľujú ceny aj in memoriam?“, pokračovala.
„Neviem.“
„Ako to, že nevieš? Vždy si predsa bola posadnutá cenami.“
„Stále som. Chcem byť najlepšia. Musím byť. Chcem všetkým dokázať, že sa vo mne nemýlili.
Vlastne... chcem to dokázať doktorovi Thomasovi.“
„Kto to je?“
„Bol. Môj priateľ a učiteľ v Minnesote. Zomrel.“ Vstala a začala sa prechádzať hore-dole.
„Potrebujem niečo robiť. Potrebujem operovať. Ja sa zbláznim.“
„No, tamtí vonku sa radi hrajú so zbraňami. Možno sa ti pošťastí.“
„Práve tamtých zachraňovať netúžim. Ja...,“ zastala čelom k stene, oprela sa jednou rukou a zvesila hlavu. „Potrebujem dýchať.“
„Cristina, je ti zle?“
Otočila sa a smutne usmiala. „Vlastne áno. Je mi zle, keď nie som na operačnej sále.“
K večeru toho dňa museli jednému z únoscov ošetriť strelnú ranu.
Mohli pracovať len s tým, čo im dali. Nôž, pinzeta a šitie. Sterilizovali to v ohni. Dvaja ho držali, tretí na nich mieril. Ošetrenie bolo jednoduché.
„Tuším som mala povedať, že by ich mohli zožrať levy,“ poznamenala Teddy pre seba.
„Potrebuje antibiotiká,“ povedala únoscovi, ktorý trochu rozumel anglicky.
Ale Cristine ten zákrok náladu nezlepšil.


Deň 5

Owen a Jerry stáli v malom hoteli v Nairobi.
„Vy dvaja musíte byť tí, ktorí zaplatia chod môjho sirotinca na celé dva roky.“
„A vy musíte byť Sam.“ Podali si ruky. Predstavil im svojho spoločníka a ich tlmočníka.
„Polícia nevie, či za únosom sú domáci alebo Al-Shabaab. Nevieme, či sú ešte v Keni, alebo prekročili hranice Somálska.
Vieme, že nebol prepadnutý konvoj s humanitárnou pomoc, ale uniesli ich, až keď sa vracali späť, na to stačilo pár ľudí.
Vychádzame z toho, že kvôli zásobám sa zdržujú v okolí odľahlých dedín a osád. Budeme sledovať stopu.
Zoberieme veľa liekov a potravín a budeme ich vymieňať za informácie.
Modlím sa za túto misiu a modlite sa za ňu aj vy. Pomôžeme si sami a aj ON nám pomôže.“

Cristine sa tej noci zdali zvláštne veci. Bola zase v nemocnici v Seattli, keď prišla sanitka.
Otvorili sa dvere a uvidela Owena. Tiekla mu krv, ale on nebol pacient. Vystúpil, vzal ju do náručia a ona sa stratila v jeho modrých očiach.
Potom pocítila prudkú bolesť. Pozrela sa, odkiaľ tá bolesť prišla. V tele mala zabodnutý kus ružového ľadu.
Cítila, že padá a počula škodoradostný detský smiech. Zrazu bola na nemocničnom lôžku a niekto ju ošetroval.
Videla len modré oči. Bozk. Ale tie oči boli iné než predtým... Bol to Jackson.
Vo dverách ošetrovne stál Owen. Jeho tvár prezrádzala bolesť. Bol som v Iraku, povedal.
„Nie!“, zobudila sa Cristina. Tak to nebolo. Pár sekúnd jej trvalo uvedomiť si, kde je. Teddy vedľa nej spala.
Takto to byť nemalo.


Deň 6

Teddy sa škrabala. „Som doštípaná od komárov, od mravcov, od všetkého. Ty nie?“
„Som, ale vydržím to.“
Sebaovládanie, zapieranie. V tom bola fakt dobrá. Teddy sa jej nikdy nespýtala, prečo sa rozhodla odísť do Kene.
Vedela, že by to nikam neviedlo. Pri Cristine sa človek musel obrniť trpezlivosťou ako pri vzpurnom koni.
Teddy sa hrala so sieťkou proti komárom. „Teraz som Ind,“ urobila si na hlave turban.
„Moslimská žena,“ zahalila sa do sieťky ako do burky. „A teraz nevesta so závojom.“
Cristina sa zasmiala. To bolo presné. Závoje jej vždy pripomínali sieťku proti komárom.
Sieťka. Závoj. Svadba. Owen. Burke. Obaja si ju chceli vziať. Oboch postrelili. S oboma otehotnela.
Ale skutočne milovala len Owena. S Burkeom to bolo ako: My sme Burke. Budete asimilovaní. Odpor je márny.
S Owenom mohla byť sama sebou. Až na to, že chcel deti. Ale bol ochotný si ich aj adoptovať. Zolu mala rada. Možno keby na ňu tak netlačil...
„Cristina?“, oslovila ju Teddy, ale ona ju nevnímala.
Dosť. Nemalo zmysel sa užierať minulosťou. Ale nič lepšieho na práci nemala.
Chýbal jej. Nemala už prečo ani pred kým to skrývať. A tak to vyslovila.
Počuli krik, únoscovia sa hádali. Nastala aktivita. Opäť sa presúvali.

Štvorica skoro ráno zamierila do Dadaabu. Chceli zistiť čo najviac od muža, ktorý vtedy Cristinu a Teddy viezol.
Únoscovia ho pustili späť, aby sa úrady čím skôr dozvedeli o únose a boli pripravené, až budú žiadať výkupné.
„Čím viac o tom premýšľam, tým viac som presvedčený, že to nebola náhoda. Čakali na nás. Presne o nás vedeli,“ povedal im.
Správcu požiadali, aby sa s nimi spojil vysielačkou, ak zistia niečo nové.
„Ale prečo doteraz nežiadali výkupné? Nepáči sa mi to,“ povedal Jerry.
Keď sa po dlhom dni utáborili, Owen necítil únavu. Hľadel do tmy.
Niekde tam boli. Museli byť. Museli byť nažive. Ona musí byť nažive.
„Však my ich nájdeme,“ položil mu Jerry ruku na plece.
Owen si išiel ľahnúť do stanu. Myseľ mu pohltila jediná myšlienka.
Otočil sa na druhý bok, a keď položil ruku, ucítil pod svojou inú, malú.
Otvoril oči. Pozeral do tváre, ktorú lemovali dlhé čierne zvlnené vlasy. Usmiala sa.
„Sme v bezpečí,“ povedala. Pohladil ju a prisunul sa bližšie. Hlavu položil na vankúš vedľa nej a prikrývku pretiahol až nad ich hlavy.
„Zabudnime na svet... mrhajme časom... sme v bezpečí.“
Všetko čím bol, všetko čím kedy bol, bolo v jej očiach. „Ty ma vidíš, Cristina.“
„Budeš tu ležať, so mnou?“, opýtala sa. „Budem ti stačiť?“
Cítil toľko lásky a smútku zároveň. Chcel sa jej dotknúť, ale sen sa rozplynul.


Deň 7

„Mám len jeden vaječník,“ povedala zrazu Cristina.
„O jeden som prišla ešte ako stážistka v prvom ročníku kvôli mimomaternicovému tehotenstvu. Mohla som zomrieť.“
„To som nevedela.“
„Burke dovtedy nevedel, že som tehotná. Neskôr sa ma spýtal, čo som chcela robiť. Povedala som mu to.
Bol môj nadriadený a rozišiel sa so mnou. Nemohol mi to zazlievať.
Potom mi povedal, že o mne chce vedieť všetko, čo som mu ochotná povedať. Možno preto som to povedala Owenovi.
Vraj, keď vieš, že to nezvládneš, nikto ti to nemôže vyčítať. Ale on mi to vyčítal.
Stále dookola som premýšľala, čo by bolo, keby som mu to zatajila. Možno by sme ešte boli spolu. Ale asi nie.
Raz by sa to stalo, ale neskôr. A možno nie. Možno sme len... potrebovali čas.“
Teddy nič nehovorila. Bolo zvláštne počuť Cristinu sa zverovať.
Stali sa takými kamarátkami alebo to spôsobila situácia, v ktorej sa ocitli?
Nech tomu bolo akokoľvek, možno mala pravdu. Prežili toho spolu za štyri roky viac než iní za celý život.

„Vyzeráte unavene“, povedal mu ráno Sam. „Pozorujem vás a neviem sa rozhodnúť, či to robíte z lásky alebo z pocitu viny.“
V noci mali Owen a Sam prvú hliadku. Sedeli pri malom ohni.
„Oboje,“ povedal Samovi.
„Neurobil som všetko, čo som mohol, čo som urobiť mal. Neurobil som všetko, čo bolo, čo je, v mojich silách.“ Zmĺkol. Pozeral do ohňa.
„Kedysi som nezachránil rodičov troch detí po autohavárii. Priviezli nám podobný prípad.
Matka zomrela, otec k tomu nemal ďaleko a ja som chcel tomu chlapcovi zúfalo pomôcť...
Už som nevidel ju, len toho chlapca. Ona vždy vedela, že je stvorená pre chirurgiu a dokáže veľké veci.
Nedal som jej čas ich dokázať. Tlačil som ju niekam úplne inam. Nedal som jej čas, aby tam prišla sama.“
Opäť sa odmlčal.
„Je ľahké povedať, že sme sa k sebe nehodili. Neviem, či nehodili. Stále ju milujem.“
„Dúfate, že toto je spôsob, ako to vrátiť späť?“
Prikývol.
„Privediem nás k nej. Ale neviem, či to privedie ju naspäť k vám.“


Deň 8

„Potrebujem sa okúpať. Smrdím. Už nemám žiadne čisté veci,“ skonštatovala Teddy sucho, akoby sa jej to ani netýkalo.
„Chýba mi skutočný záchod,“ povedala Cristina.
Dvere chatrče sa otvorili. „Jedlo,“ povedal únosca, ktorý vedel trochu anglicky.
„Radšej nie“, chytila sa Cristina za brucho.
„Poď, možno si budeme môcť vybrať medzi mačacou a psou konzervou.“
Po jedle skontrolovali zraneného.
„Rana sa zapálila, má horúčku. Znovu vám hovorím, že potrebuje antibiotiká,“ povedala Teddy.
Únoscovia sa chvíľu hádali a potom jeden z nich nasadol do auta aj so zraneným. Ostali ich strážiť dvaja.

Ďalší deň pátrania nepriniesol žiadnu stopu. Owen sedel pri ohni, duchom inde.
Opäť bol u Joea v ten večer pred jej odchodom. Cristina objednávala pri bare. Začala hrať pomalšia pieseň...
... Just one chance, just one breath,
Just in case theres just one left,
Cause you know, You know, you know...

Otočila sa. Ich pohľady sa stretli.
... That I love you, I have loved you all along,
And I miss you, been far away for far too long,
I keep dreaming you´ll be with me and you´ll never go,
Stop breathing, if I don´t see you anymore......

Ani jeden z nich nepozrel inam. V tom momente, na tom mieste, sa čas spomalil.
...On my knees, I'll ask, Last chance for one last dance,
Cause with you I'd withstand all of it to hold your hand...

Pohol sa k nej a ona k nemu.
... I´d give it all, I´d give for us,
Give anything but I won´t give up,
Cause you know, You know, you know...

Svojou dlaňou prikryla jeho dlaň, druhú ruku mu položila okolo krku. Chytil ju okolo pása a pritiahol bližšie.
... That I love you, I have loved you all along,
And I miss you, been far away for far too long,
I keep dreaming you´ll be with me and you´ll never go,
Stop breathing if I don´t see you anymore...

Čas a priestor pre nich prestal existovať. Boli len oni dvaja.
...So far away, been far away for far too long,
So far away, been far away for far too long,
But you know,
You know, you know
I wanted, I wanted you to stay,
Cause I needed, I need to hear you say
I love you, I have loved you all along,
And I forgive you for being away for far too long
So keep breathing cause I´m not leaving you anymore
Believe it, hold on to me, never let me go...

Ale ešte než pieseň dohrala, zazvonil mu mobil.
...Hold on to me, never let me go
Hold on to me, never let me go...



Deň 9

Ležali na zemi. Už ani neodháňali muchy. Cristine hlavou stále znela jedna pieseň.
Spomienky, ktoré odložila do tmavých zaprášených kútov ju opäť bodali ako ľadová voda, ktorá nedovolí nadýchnuť.
„Čo si hovorila?“, pozrela na Teddy.
„Ja nič.“
„Pred piatimi rokmi sa Meredith utopila. Vzdala to a utopila sa, keď konečne mala MacVysneného, mala to, po čom túžila.
Nechápala som to, ale už viem, že jej niečo chýbalo. Niečo, o čom nevedela, že by jej na tom kedy záležalo.
A aj keď mala MacVysneného, život prestal dávať zmysel. Vždy som túžila byť chirurg, skvelý chirurg. Lenže teraz nemôžem dostať z hlavy tú pieseň... “
Priala si, aby s Owenom boli... aby veci boli...
„Ja som sa dosť nesnažila,“ zopakovala Elis Greyová odpoveď na jej otázku, či môže mať oboje.
„Kardiochirurgovia sú horliví, chcú všetko hneď,“ pokračovala Elis Greyová.
Cristina taká bola. Hoci aj vďaka doktorovi Thomasovi túto vlastnosť čiastočne skrotila, stále chcela byť najlepšia.
Chirurgia sa až príliš podobala bežeckému závodu. Byť prvý znamenalo byť najlepší. Alebo?
Lenže ľudia neprestanú umierať, aj keby sa stala najlepším chirurgom na svete.
Možno keby ona aj Owen skrotili svoje túžby, keby spomalila a on na ňu tak netlačil, mohla by mať oboje?
Mohla by sama sebe odpustiť, keby mrhala časom a talentom? Mrhala - naozaj?
Asi už nebude mať príležitosť to zistiť. Aj keby sa odtiaľ nejakým zázrakom dostali, pre ňu a Owena už bolo neskoro. Už sa pohol ďalej...
„Chirurgia ma nikdy nesklamala, nezradila. Dostala ma na breh. Ale teraz... nech príde príliv.“

„Sam, rýchlo!“, zakričal ich tlmočník. Bol pri vysielačke.
„Včera večer pri tábore niekto vyložil zraneného muža. Ten vodič ho identifikoval. Dnes ho vypočúvali. Toto sú vraj ich úkryty,“ podal Samovi papier s poznámkami.
„Vraj sa do žiadneho nevrátia dvakrát. Tu sme už boli,“ ukázal na značky na mape. „Ak ten únosca hovoril pravdu, zostávajú ešte dve miesta.“


Deň 10

„Koľkého je dnes?“, spýtala sa Cristina bezvýrazným hlasom.
„Myslím, že nás držia už 10 dní, takže...“
„Všetko ma bolí. Bolí ma chrbát.“
„Nevyzeráš dobre, ukáž,“ dotkla sa Teddy jej čela. „Veď ty celá horíš!“
„Nič mi nie je. Len si ľahnem a... oddýchnem.“
Len čo sa jej telo dotklo zeme, upadla do nekľudného horúčkovitého spánku.
Teddyn krik k nej doliehal z veľkej diaľky. Prinútila ju postaviť a ťahala ju preč.
Matne si uvedomovala zvuk streľby. V hlave jej hučalo. Padla na zem a Teddy vedľa nej.
Posledné, čo vnímala bolo, ako ju niečie ruky zdvihli do náručia.
„Povedal som, že ťa milujem a zabijem každého, kto ti ublíži. A to stále platí,“ zašepkal.


Nahoru
 Profil  
 
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvek: 1 ] 

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina


Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru

Hledat:
Přejít na:  
cron



www.greys-anatomy.cz
 
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Český překlad – phpBB.cz

skymiles v1.1 designed by CodeMiles Team -TemplatesDragon-.