www.greys-anatomy.cz Právě je 10 dub 2020, 07:06

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina





Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvek: 1 ] 
  Verze pro tisk Předchozí téma | Následující téma 
Autor Zpráva
 Předmět příspěvku: A peklo šlo za ním...
PříspěvekNapsal: 27 úno 2014, 09:43 
Offline
Uživatelský avatar

Registrován: 25 lis 2013, 08:59
Příspěvky: 70
Pohlaví: žena
Nejoblíbenější postava: Cristina Yang
Meredith a Cristina schádzali dolu schodmi do baru.
"Tak čo tvoja pacientka? Šíria sa mysteriózne fámy a sestry nosia ružence."
"Ešte ty začínaj, Mer. Pozri, tamto je Alex, dnes jej robil linku dôvery, môžeš sa spýtať jeho."
"Máš tu voľné?", prisadli si.
"Rozprávaj o tej uctievačke diabla," zasvietili Meredith oči. "Už dávno som nebola tak blízko niečomu temnému, teda okrem teba." Alex prevrátil očami.
"Je to satanistka, žiadna uctievačka Diabla."
"No a? Ono je v tom rozdiel?", pozrela prekvapene Cristina.
"Povedala, že satanista je sám svojím vlastným Bohom. Satan je vraj len symbol pre človeka, ktorý žije tak, ako mu to jeho pyšná živočíšna prirodzenosť diktuje. Ty by si bola výborný stúpenec ich cirkvi, Yangová."
"Až po tebe, ty splodenec pekiel."
"Keby bola Cristina pyšný živočích, s radosťou by táborila v prírode, kde nie sú záchody," povedala Meredith.
"Presne tak, díky Mer. A okrem toho, som židovka."
"Formálne. V skutočnosti uctieva bohov kardiochirurgie," doplnila Meredith.
"Ja len opakujem jej slová," zakončil Alex tému a chcel objednať pitie.
"Mne len nealkoholické pivo. Derek bude mať nočnú, musím ísť domov k tým dvom čertom," oznámila Meredith.
"Nepotrebuješ exorcistu? Môžem u vás prespať," pozrela na ňu Cristina.
"Dobre. Robia satanisti obety, obetujú zvieratká?", otočila sa zas Meredith k Alexovi.
"Nie. A daj mi s tým už pokoj, máš predsa internet."

Muž v čiernom dlhom ošumelom kabáte si poškrabal strnisko na brade a nasadil čierny klobúk.
"Čas na prechádzku," povedal mohutnému, ale vychudnutému zvieraťu. Vztýčilo uši a zavrčalo.
Alex Karev uvidel túto podivnú dvojicu v uličke medzi domami, keď vyšiel z baru. Ďalší magor, čo si kúpil zviera na posilnenie imidžu a potom sa oň nestará, lebo ho nezvláda, pomyslel si.
Napriek zúboženému zjavu bolo zviera energické a nepokojné. Zavetrilo Alexa a vyrazilo oproti.
Počul škrabanie pazúrov o betón. Muž ho však držal bez známky najmenšej námahy.
"Pekné psisko," prehodil Alex nevzrušene. Prechádzal okolo a ucítil teplý jazyk na svojej ruke.
Pozrel na zviera, ktoré si ľahlo a ukázalo mu brucho.
"Môžem?", opýtal sa muža, ktorý prikývol. Alex si čupol, aby zviera poškrabkal. Možno to je bezdomovec, premýšľal, a tento vlčiak je hotový vlk.
"Čo tam ten Alex robí?", podivila sa Meredith, keď s Cristinou vyšla hore schodmi.
"Čo ja viem, hladká mačku?", odvetila Cristina.
Alex sa postavil, pokračoval ďalej.
"Len trpezlivosť," povedal muž k zvieraťu. "Občas ho tie otravné étery zlákajú k sebe, ale nakoniec sa vždy vráti ku nám. Teraz máme inú úlohu, zaujímavejšiu."
Alex sa obzrel, muža ani psa nikde nevidel. Meredith s Cristinou práve prechádzali okolo miesta, kde predtým stál. Cristina ucítila na chrbte páľavu.
"Čo do pekla... ," otočila sa.
"Čo je?", chcela vedieť Meredith.
"Ty si to necítila?", chytila sa za vlasy, potom vyzliekla kabát a skontrolovala chrbát.
"A čo také?"
"Ale nič, asi som už v prechode." Vtedy si na zemi všimla ryhy, vedľa seba sa tiahli vždy štyri. Ako stopy po pazúroch. Ale v betóne?
"Počkaj, pozri sa na toto," otočila sa Cristina k Meredith. Meredith skúmala zem pohľadom.
"Na čo? Ja nič nevidím."
"Ešte pred chvíľočkou tu boli, veď som to videla," nechápavo sa obzerala Cristina.
"Cristina, všakže už máš halucinácie o Harper-Averyho cene. Tak poď. Urobím ti kakao."
Oveľa zaujímavejšiu, pomyslel si muž.

O týždeň neskôr viezla limuzína Cristinu z odovzdávania Harper-Averyho ceny. V rukách držala vizitku Prestona Burkea a usmievala sa. Dokázala to.
Stále znovu si prehrávala obraz zaskočeného Burkea, ktorý neveril, že to dokáže sama. Slastný pocit zadosťučinenia.
Opájala sa ním, kým sa jej nezjavila Owenova tvár, keď jej gratuloval a znovu cítila jeho dotyk.
"Už je čas," pokynul muž v ošumelom čiernom kabáte a klobúku zvieraťu, ktoré ho nasledovalo takmer ako pes. Strhla sa búrka.
"Vyzerá to, akoby sa čerti ženili, že madam," poznamenal vodič. Až vtedy sa Cristina vrátila duchom do prítomnosti.
Limuzína vchádzala na most nad zálivom. Vlny sa zdali každým okamžikom vyššie.
Autá spomalili, vietor ich tlačil z vozovky.
"Samozrejme, že v predpovedi počasia o tom nebola ani zmienka," pokračoval vodič.
Naraz počuli obrovský hluk, kvílenie ohýbajúcich sa kovov, ucítili dunenie a chvenie, keď obrovská vlna odhodila trajekt do piliera mosta.
Ľudia sa snažili dostať preč, autá sa zrážali, niektoré padli do zálivu.
Čo sa to deje, stihla si pomyslieť, než sa konštrukcia mosta začala rozpadať. Bola noc, vietor zavíjal, dážď bičoval.
Prebrala sa a dostala z vraku auta. Vodiča nevidela. Ani nikoho iného, uvedomila si, keď sa snažila nájsť ďalších zranených.
"Je tu niekto?", kričala, ale jej hlas odniesol vietor. Niekoho predsa len zbadala. Ležal na zemi, košeľu mal nasiaknutú krvou, ale žil. Rýchlo stlačila ranu na hrudi.
"Pomoc! Počuje ma niekto! Pomoc!", kričala najviac ako vládala. Pozrela smerom k brehu. Videla autá, dokonca tam bola sanitka a záchranár sa pozeral priamo na ňu. Zamávala jednou rukou a on zamával naspäť. Videl ju, ale nemohol sa k nej dostať. Medzi nimi besnel živel a obrovské vlny zaplavovali cestu.
Nikto sa sem nedostane, uvedomila si. Konečne sa pozrela zranenému do tváre.
Bol to Owen.
"Nie, nie, nieee!", kričala. Bola chirurg, záchrana bola tak blízko, a predsa nemohla nič robiť.
Už druhý raz mal pod jej rukami vykrvácať človek, ktorý pre ňu toľko znamenal. "Odpusť mi," rozplakala sa. Bože, pomôž mu.
Naraz ju už nebičoval vietor ani dážď, nepočula burácanie vĺn. Lenže živly neustali. To len čas na tom mieste zamrzol.
Už jej nebola zima, ale horúco. Mokrá zem pred ňou zasyčala a voda sa vyparila. Znova a znova. Úkaz sa posúval dopredu a okolo nej. Akoby tam niekto kráčal.
Keď sa kruh syčania uzavrel, zhmotnilo sa pred ňou démonické zviera.
"Boh tu nie je." Zviera sa opäť pohlo, krúžilo okolo. Pred Cristinou niekto stál.
"Môžeš ho zachrániť. Dokážeš to. Máš schopnosti. Požiadaj a bude ti dané. Požiadaj - mňa."
"Nie. Nie som Diabol, Lucifer, Satan ani ako ho to ešte nazývate, ale mám k nemu prekliato blízko," pokračoval.
"A mimochodom, kým sa rozprávame, nemusíš už stláčať ranu, nevykrváca."
Nebije mu srdce, uvedomila si.
"Žije, len som zastavil čas."
Ruky neodtiahla.
"Takže ty ho chceš zachrániť. Prečo? Ublížil ti. Len tak sa vzdal tvojej krásy. Len tak sa vzdal tvojich schopností, ktoré obdivuje celý svet. Kvôli čomu? Kvôli predstave nejakého neviniatka, ktoré by mohol chrániť! Niečoho, čo vôbec nepozná! Dieťa by ho nikdy nezachránilo pred temnotou, ktorú si priniesol z vojny!"
Sila v jej rukách na moment ochabla a neznámy sa spokojne usmial.
"Tiež som mu ublížila."
"A pretože bol tak straaašne zdrvený, začal tak rýchlo snívať o budúcnosti s inou?"
Neznámy opäť dosiahol, čo chcel.
"Tak prečo ho chceš zachrániť, si snáď Ježiš?" Zviera zastalo vedľa nej a potichu zavrčalo. Vychutnávalo si jej strach.
Toto bola hra o jej dušu. Keď odtiahne ruky, prehrá. Keď požiada o pomoc, prehrá. Keď nepožiada, on zomrie.
"Aká irónia. V jednej chvíli sa dotýkať hviezd a v druhej byť na dne najhlbšieho zúfalstva."
Akoby sa to stalo len včera, keď srdce jej otca prestalo tĺcť. Zavrela oči.
Nedokázala by existovať vo svete, kde by jej vôľa a schopnosti nič neznamenali, nič nezmenili.
Nedokázala by existovať vo svete, kde by nemala nádej.
"Môj život za jeho..."
Zviera zavylo a skočilo. V polovicu skoku však padlo kňučiac na zem. Bytosť zo svetla oprášila spálené chlpy.
Cristina pod rukami ucítila, že Owenove srdce opäť bije a otvorila oči.
"Matthew," vydýchla prekvapene, keď zbadala záchranára, ktorý pribehol. "Ako si sa sem dostal?"
"Asi zázrakom," odvetil.
"Zas ten otrepaný trik s vodami, čo sa rozostúpili," prevrátil neznámy očami.
"Odkáž svojmu šéfovi, že tieto duše nezíska," premerala si ho bytosť zo svetla.
"Možno nie dnes," odfrkol.
"Modli sa, Matthew," povedala Cristina a pustila sa do Owenovej záchrany.
Dážď aj vietor ustali, rozbúrené more sa upokojilo.
Kým Matthew ako-tak stabilizovaného Owena naložil do sanitky, Cristina sa vrátila po kabelku a mobil. Vedela, že nebude môcť operovať a jeho život by nezverila do rúk hocikomu.
"Preston, musíš operovať, prosím. Kde si? Výborne. Stretneme sa v Grey-Sloan."
O niekoľko minút neskôr sledovala Cristina Prestona Burkea na operačnej sále v súboji so smrťou. Sľúbil jej, že ho zachráni.
Preston Burke, ktorý vždy hovoril, že jediný, kto môže niečo sľúbiť, je Boh. Bola to pýcha alebo len milosrdné gesto, ktoré urobil kvôli nej?
"To čoskoro zistíme," potľapkal muž v čiernom svojho spoločníka a na tvári mu pohrával zlovestný úsmev.


Nahoru
 Profil  
 
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvek: 1 ] 

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina


Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 2 návštevníků


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru

Hledat:
Přejít na:  
cron



www.greys-anatomy.cz
 
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Český překlad – phpBB.cz

skymiles v1.1 designed by CodeMiles Team -TemplatesDragon-.