1. Kaptiola
Cristina sa zobudila na detský plač ozývajúci sa z vedľajšej izby. Bol to už takmer mesiac od kedy sa presťahovala k Meredith, ale ešte stále si nezvykla na to, že ju každé ráno namiesto slnečných lúčov bude budiť Zolin plač. Pretrela si oči a pomaly sa posadila. Alexova izba v ktorej teraz bývala nebola práve najväčšia a najútulnejšia, ale aspoň v nej mala trochu súkromia, čo sa nedalo povedať o ostatných miestnostiach v dome. Zo skrinky naproti postele schmatla niekoľko kusov oblečenia a rýchlym krokom sa vydala do kúpeľne. Ako každé ráno, tak aj dnes sa to v dome hemžilo množstvom doktorov, a tak uchmatnúť si sprchu pre seba aspoň na pár minút bolo takmer nemožné. Keď sa ubezpečila, že v kúpeľni nikto nie je, zhodila zo seba voľné tričko a kraťasy v ktorých spávala a vliezla pod horúcu sprchu. Vôňa jej obľúbeného kokosového šampónu sa rozprestierala po celej miestnosti a Cristina si pohmkávala pieseň, ktorá je v hlave znela už od kedy sa zobudila. Po niekoľkých minútach, ktoré pobudla pod prúdom horúcej vody zastavila sprchu a vyšla von z vane. Skôr ako však stihla do ruky chytiť uterák sa dvere na kúpeľni roztvorili a dovnútra vstúpil Jackson Avery.
„Čo tu do frasa...“ vykríkla Cristina keď zbadala Jacksona stojaceho priamo pred ňou. Schmatla uterák a ovinula si ho okolo seba.
„Ja... Pre.. Prepáč. Nevedel som že tu niekto je. Asi som mal zaklopať,“ koktal Jackson a červeň sa mu nahrnula do tváre.
Tak to si teda mal. Pomyslela si a zahryzla si do spodnej pery. Väčšina žien v nemocnici by dala čokoľvek za to, aby im muž ako Jackson vstúpil do kúpeľne, ale Cristina medzi ne nepatrila. Nikdy sa totiž nezaraďovala k tým, čo svoje nahé telo vystavovali pred cudzími ľuďmi.
„Ešte raz prepáč.“ Rýchlo sa otočil a o sekundu neskôr bol preč.
Keď sa dvere na kúpeľni znova zatvorili, Cristina prešla smerom k zrkadlo a zbadala, že jej líca majú jasnočervenú farbu. Do umývadla pustila prúd ľadovej vody a opláchla si ňou horiacu tvár. Skôr ako zo seba znova zhodila uterák zamkla dvere, aby sa uistila, že tento krát ju už v kúpeľni nikto nečakane neprepadne. To by bolo totiž to posledné, čo v to ráno potrebovala.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
Po chvíli strávenej v kúpeľni Cristina zišla dolu schodmi a namierila si to priamo do kuchyne. Tak ako vždy tam panoval zhon a neporiadok. Kým Meredith sa snažila nakŕmiť Zolu, ktorá sa neposedne vrtela v detskej stoličke, April sa pokúšala dokončiť rozpis služieb na ďalší týždeň. Preplnenou kuchyňou sa predrala ku kanvici s kávou , a keď sa naťahovala po svoju termosku, kútikom oka zahliadla Jacksona, ktorý mal pri pohľade na ňu ešte stále červené líca. Naliala si kávu a rýchlym krokom mierila smerom k svojmu autu. Po ceste von si ešte stihla uchmatnúť jeden z lievancov, ktoré Lexie pripravovala takmer každé ráno.
„Hej, Cristina!“ Začula za sebou hlas keď nastupovala do auta. „Mohla by si ma zviesť?“ spýtala sa Lexie keď konečne dobehla k nej.
„McStemy na teba dnes zabudol?“ odvetila so sarkazmom v hlase a rukou jej naznačila, aby nasadla. Od kedy sa Lexie a Mark udobrili, každé ráno pred domom zastalo jeho auto a spoločne sa zviezli do nemocnice. Ale dnešok bol zrejme iný.
„Nie, nezabudol,“ odvrkla Lexie a sadla si na sedadlo spolujazdca. „Dnes ráno má totiž dôležitú operáciu a nemal čas ma vyzdvihnúť. Jeden jeho pacient totiž...“
„Zabudni že som sa pýtala.“ Prerušila ju Cristina a zapla si pás. O malú chvíľu už boli obe na ceste do nemocnice, tento krát však potichu.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
Cristina zaklopala na dvere Owenovej kancelárie a bez čakania na odpoveď vstúpila dnu. Keď ju Owen zbadala, zjavil sa mu na tvári prekvapený výraz. Od kedy sa Cristina odsťahovala sotva spolu prehodili niekoľko slov.
„Cristina...“ Snažil sa začať rozhovor, avšak ona ho prerušila.
„Pre vás je to doktorka Yangová,“ odsekla a nevenovala mu jediný pohľad.
„Ja... Ja viem že sa toho veľa udialo, ale ešte stále si moja žena.“ Snažil sa chytiť ju za ruku, ale ona sa odtiahla.
„Dúfam, že už nie na dlho.“ Potriasla hlavou a na stôl mu položila niekoľko papierov. „Podpíš to a večer si ich vyzdvihnem.“
Owen neveriacky pozeral na štós papierov ktoré jeho manželka práve položila pred neho. „Cristina, to snáď nemyslíš vážne. Som predsa tvoj manžel. Manžel.“
„Oh, myslíš ten manžel ktorý ma vyhodil z domu lebo som mu nechcela robiť živý inkubátor?“ odvetila sarkasticky. „Ten, ktorý tu nebol keď som ho potrebovala? Nie, ďakujem. O takého manžela záujem nemám.“ Tresla dverami a už jej nebolo. Owen sa nezmohol na viac ako zízať na miesto kde ešte pred chvíľou stále jeho žena. Ak ju tak vlastne ešte môže označovať.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
„Tak ako to šlo?“ spýtala sa Meredith keď si v jedálni prisadla ku Cristine, ktorá sa so zamysleným výrazom rýpala vo svojom obede.
„Neviem.“ Pokrčila ramenami a ani nezdvihla pohľad od stola.
„Akoto že nevieš? Bola si za ním? Čo povedal? Ako zareagoval?“ Nedočkavo zo seba chrlila otázky.
„Bola. Ale skôr ako stihol niečo zmysluplné povedať som odišla. Nemôžem sa pozerať na to, ako a tvári, že je všetko v poriadku. Vyhodil ma z domu a teraz si myslí, že sa mu ospravedlním a poprosím ho, či sa môžem vrátiť. Skôr či neskôr by zase začal hovoriť o deťoch a na to ja už nemám dosť síl.“ Pokrútila hlavou a Meredith jemne ovinula jej ruku okolo Cristinich pliec. Pravdupovediac, Meredith nikdy nemala Owena v obľube, ale bol to manžel jej najlepšej kamarátky, a tak sa ho snažila rešpektovať. Ale potom ako Cristinu vyhodil z domu už svoje nesympatie k nemu nemohla ďalej skrývať.
„Bez neho ti bude lepšie,“ zašepkala s úsmevom, lebo obe dúfali, že je to pravda.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
„Cristina! Doktorka Yangová.“ Cristina za sebou začula Owenov hlas keď kráčala smerom do šatne. V ruke držal papiere ktoré mu dala v to ráno a na tvári mal výraz opusteného šteniatka.
„Čo chceš?“ odvrkla namrzene a prekrížila si ruky na hrudi.
„Chcem sa porozprávať. Prosím.“ Po malej chvíli presviedčania sa obaja usadli v jeho kancelárii. Cristina stále s chladným výrazom v tvári a Owen s malou kôpkou nádeje v jeho duši.
„Už mi konečne povedz čo chceš a podpíš tie prekliate papiere.“ Prerušila ticho ktoré medzi nimi panovalo.
„Chcem ešte jednu šancu,“ povedal potichu a Cristina prevrátila očami. „Chcem ešte jednu šancu pre nás dvoch. A ak nám dáš šancu, tak možno... Možno sa dokážem preniesť cez to, čo si urobila.“
„Tu nie je žiadna šanca pre nás. Stále to nechápeš? Našu poslednú šancu si zahodil keď si sa ma snažil prinútiť mať s tebou dieťa ktoré som nechcela. Keď si ma vyhodil lebo som mala iný názor ako ty. Ty sa možno dokážeš preniesť cez to, čo som spravila, ale ja sa nedokážem preniesť cez to, čo si urobil ty. Medzi nami už nič viac nie je a nikdy nebude.“ Jej hlas naberal na hlasitosti až ku koncu úplne kričala. „A ak si myslíš, že s tebou zostanem ak tie papiere nepodpíšeš, tak si na veľkom omyle. Nemôžem zostať s niekým koho už viac nemilujem.“
Owen na ňu iba nemo pozeral. Nemohol uveriť tomu čo práve povedala. Vedel že je naňho naštvaná za to, čo sa stalo, ale ako mu mohla povedať že ho už viac nemiluje. Po tom všetkom čo spolu prežili. Ľútosť ktorú v sebe nosil posledný mesiac sa začala meniť na zlosť. Napokon z vrecka vytiahol pero a podpísal rozvodové papiere ktoré pred nim ležali na stole.
„Raz pochopíš akú veľkú chybu si spravila keď si ma opustila. Ale už bude neskoro,“ povedal so zlosťou hlase a s tresknutím dverí opustil miestnosť.
-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-x-
Po tom čo Cristina odišla z nemocnice zaniesla Owenom podpísané papiere právnikovi. Už ich viac nemohla nosiť pri sebe. Boli ako balvan ktorý ju ťahal ku dnu a znemožňoval jej pohnúť sa ďalej. Keď prišla do Meredithinho domu, bolo tam nezvyčajne ticho.
To mám oslavovať sama? Pomyslela si keď prešla všetky miestnosti v dome a zistila, že tam nikto nie je. Vybrala teda z chladničky debničku piva a s úsmevom na tvári si sadla ku kuchynskému stolu. Nikdy nechápala prečo sú ľudia po rozvode zatrpknutý a mrzutý, keď u nej to skôr vyvolávalo pocit šťastia a slobody. Zrazu začula zaškrípanie vchodových dverí a dúfala, že je to Meredith aby spolu zapili jej úspešný deň. V kuchynských dverách ale zbadala Jacksona. Ten keď uvidel Cristinu sediacu pri stole zvrtol sa na odchod, ale ona ho zastavila.
„Ale no tak! Do kedy sa mi budeš vyhýbať? Ja by som mala byť tá zahanbená.“ Cristina sa usmiala a podala mu fľašku piva. „A nemôžem predsa oslavovať sama.“
„Hmm, naveky?“ Pokrčil plecami Jackson, zobral si pivo a sadol si vedľa nej. „A ty sa rozhodne nemáš za čo hanbiť. Čo to teda oslavujeme?“ spýtal sa aby zmenil tému.
„No, ešte to nie je oficiálne, ale od dnes som znovu slobodná.“
„Tak teda gratulujem. Alebo také niečo.“ Uškrnul sa a odpil si z piva ktoré mu podala. „Znamená to, že ak sa ťa pokúsim zbaliť, už to nie je žiadny manžel ktorý by mi vrazil?“ spýtal sa so smiechom a Cristina iba prevrátila očami.
„Manžel možno nie, ale ja ti vraziť môžem.“ Zo žartu ho udrela do pleca a Jackson predstieral neúnosnú bolesť.
„Tak to by som si mal dávať pozor na to, čo hovorím.“ Cristina prikývla a obaja so rozosmiali.
V tom do domu vstúpila Meredith a spolu so Zolou v jej náručí vkročila do kuchyne. „Čo je také vtipné?“ spýtala sa, keď videla, ako sa Cristina s Jacksonom smejú.
„Cristina Yangová je znovu slobodná. Už viac žiadne záväzky, iba plná sústredenosť na prácu. Tak ako kedysi,“ zvolala Cristina víťazoslávne a podala jej najlepšej kamarátke jedno z pív.
„Gratulujem.“ Usmiala sa Meredith. „Teraz už hádam budeš šťastná.“
Tak dpfam, že si to tu nájde viac ako jedného čitateľa

Samozrejme platí, že ak sa vám to nepáči, tak to nečítajte.
A ak by mal niekto nápad pre názov kaptioly, tak mi ho prosím pošlite. Ja totiž neviem vymýšľať názvy
